13. kapitola - Ježišovo víťazstvo

Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“
(Evanjelium podľa Matúša 4,10)

Potom diabol zaviedol Ježiša do Jeruzalema. Postavil ho na vrchol chrámu a povedal: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu. Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.“

Aj tentokrát satan predstiera, že je anjel z neba. Cituje Božie slovo. Naznačuje, že prvýkrát Ježiša len skúšal a ocenil jeho vernosť Bohu. Teraz ho však nabáda, aby prejavil svoju oddanosť Bohu a preukázal ju aj tým, že vystaví svoj život nebezpečenstvu. Zvádzal ho tak k neuváženému konaniu.

I teraz začína pokušenie pochybujúcim „Ak si Boží Syn“. Ježiš bol v pokušení odpovedať na ono „Ak si“, ale ovládol sa a na spochybnenie slov vyslovených jeho Otcom odmietol reagovať. Nechcel ohroziť svoj život a poslanie tým, že bude satanovi niečo dokazovať.

Satan sa pokúsil využiť Ježišovo človečenstvo na to, aby ho zviedol k trúfalosti. K hriechu však môže len zvádzať, nie prinútiť. Nemohol zhodiť Ježiša dole z chrámu alebo ho donútiť, aby sám skočil, lebo Boh by určite zakročil a Ježiša zachránil. Ježiš by podľahol len vtedy, ak by súhlasil so satanovým návrhom.

To isté platí aj pre nás. Satan nás nemôže donútiť k tomu, aby sme robili zlé veci. Nemôže ovládať našu myseľ, pokiaľ mu to nedovolíme. Ľudia sa musia zriecť viery v Boha a odovzdať svoju vôľu satanovi, až potom ich úplne ovládne. Akákoľvek hriešna túžba, ktorú v sebe pestujeme, každé naše rozhodnutie riadiť sa len sami sebou a nepýtať sa na nič Pána Boha – to je otvorené pozvanie satana, aby nás pokúšal a zničil. Každý náš pád satan využije na znevažovanie Ježiša.

Keď satan citoval zasľúbenie: „Veď on svojim anjelom prikáže,“ vynechal slová: „aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách,“ to znamená – na všetkých cestách, ktorými ťa vedie Boh. Ježiš odmietal ísť kamkoľvek alebo robiť niečo, čo by nebolo v súlade s vôľou Jeho nebeského Otca. Plne Bohu dôveroval a vedome sa bránil vystaviť situácii, v ktorej by bol Boh nútený zasiahnuť a zachrániť mu život. Keby sa to stalo, nemohol by byť príkladom poslušnosti, odovzdanosti a viery.

Ježiš satanovi odpovedal: „Napísané je však aj: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ K tomu ho práve satan navádzal, aby Boha donútil zasiahnuť. Boh však už potvrdil, že Ježiš je jeho Syn, a nebol teda dôvod prinášať ďalšie dôkazy.

Viera nemá nič spoločné s opovážlivosťou vedúcou k domnienke, že Boh nás vždy ochráni a splní naše želania, aj keď sa neriadime jeho vôľou. Viera sa spolieha na Božie zasľúbenia, vedie k poslušnosti a zmene života v Ježišovej sile. Opovážlivosť sa tiež odvoláva na Božie prísľuby, ale využíva ich rovnako ako satan – ako výhovorku pri vykonávaní nekalých a zlých vecí. Ozajstná viera Adama a Evy by viedla k ich úplnej dôvere v Božiu lásku a k poslušnosti Božích rád a prikázaní. Opovážlivosť ich však zviedla k presvedčeniu, že Jeho láska ich ochráni od dôsledkov prestúpenia Božieho zákona.

Ak sa satanovi nepodarí narušiť našu dôveru v Boha, veľmi často oslavuje úspech tým, že nás zvedie k trúfalému konaniu. Ak sa necháme nakoniec presvedčiť, že všetko sami zvládneme a máme pod kontrolou, ľahko nás zvedie. Boh chráni tých, čo ho počúvajú. Jeho verní bdejú a vedia, že Božie rady a prikázania vedú k dobru a ich zanedbanie k zlyhaniu a pádom.

V pokušeniach nestrácajme odvahu. V ťažkých situáciách často pochybujeme o tom, či nás Boh skutočne vedie. Pamätajme na to, že Duch Svätý zaviedol Ježiša na púšť, aby prešiel rôznymi skúškami pravosti viery.

Ak Boh dopustí v našom živote problémy a skúšky, má na to nejaký dôvod. Božím zámerom je urobiť nás oddanejšími, silnejšími a vernejšími vo viere. Ježiš sa nevystavoval pokušeniu, ak však pred ním stál, nestrácal odvahu. Nestrácajme ju preto ani my.

Sebectvo a bohatstvo

Ježiš teda odolal aj druhému pokušeniu. Nato prestal satan čokoľvek predstierať a zjavil sa Ježišovi priamo. Neukázal sa však ako čert s rohami, kopytami či netopierími krídlami, ako ho ľudová tradícia nesprávne znázorňuje. Zjavil sa ako mocný anjel, ktorý si zakladá na tom, že je vodcom veľkej vzbury proti Bohu a tiež vládcom tejto zeme. Satan vzal Ježiša na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta s ich veľkoleposťou a bohatstvom – nádherné mestá, ohromujúce paláce, úrodné polia, sady a vinice. Z výšky v nich nebolo vidieť žiadne zlo. Pre Ježiša, ktorý strávil dlhé dni v suchej, neúrodnej púšti, to bol úchvatný pohľad.

Vzápätí mu satan ponúkol: „Ak sa mi teda pokloníš, to všetko bude tvoje.“

Zamyslime sa nad takou ponukou z Ježišovho pohľadu: Jeho poslanie záchrany tohto sveta mohlo viesť iba cez utrpenie. Čakali ho roky plné bolesti, ťažkostí a bojov, ktoré skončia utrpením a potupnou smrťou. Ponesie hriechy všetkých ľudí, čo ho odlúči od lásky jeho Otca. A satan mu teraz ponúkol získať celý svet bez bolesti a utrpenia. Ježiš sa mohol vyhnúť svojej desivej budúcnosti, ak by sa satanovi poklonil a uznal ho za vládcu tohto sveta, za vládcu všetkých ľudí vrátane seba.

Keby Ježiš ponuku prijal, skončil by celý vesmírny spor satanovým víťazstvom! Veď satan sa v nebi vzbúril, pretože si prial mať vyššie postavenie ako Ježiš. Keby sa mu teraz Ježiš klaňal, dosiahol by satan svoje.

Satanove vlastné tvrdenie o vládnutí nad svetom je pravdivé len čiastočne. Boh odovzdal vládu nad zemou Adamovi. Až v okamihu, keď ho satan zviedol k hriechu, zaujal sám Adamovo miesto. Adam však nebol nezávislým vládcom zeme. Tá bola stvorená Bohom a Adam ju spravoval pod Ježišovým vedením… Satan môže robiť len to, čo Boh pripustí. Boh totiž chce, aby sa odkryla satanova skutočná povaha. Satan ponúkol Ježišovi kráľovstvo, moc a bohatstvo tohto sveta preto, aby dosiahol Ježišovo podrobenie a odovzdanie kráľovského práva nad zemou, pričom Ježiš by panoval len pod satanovým vedením.

Ježiš sa nenechal kúpiť bohatstvom tohto sveta alebo možnosťou uniknúť utrpeniu. Prišiel, aby nastolil svoje kráľovstvo spravodlivosti a lásky, a od tohto poslania sa nenechal nikým a ničím odradiť.

Aké je smutné, že väčšina ľudí by takúto ponuku bez váhania prijala… V tej dobe ľudia čakali na Mesiáša, ktorý porazí Rimanov a z Izraelčanov vytvorí najmocnejší národ sveta. Ľudia túžili po moci, bohatstve a sláve.

Satan často a vytrvalo predkladá ľuďom podobnú ponuku aj dnes. Našepkáva im, že ak chcú byť na tomto svete bohatí, mocní alebo slávni, musia mu slúžiť. Chce, aby sa vzdali myšlienok na čestnosť a obetavosť, nedbali na svoje svedomie a mysleli len na seba.

Mnohí ľudia tejto výzve podľahnú. Súhlasia s tým, že budú žiť iba pre svoje plány, záujmy a potešenia, čím dokonale odrážajú satanovo sebectvo. Satan im ponúka svet, ktorý v skutočnosti nevlastní. Prijatím jeho ponuky sa pripravujú o právo na dedičstvo zasľúbenej novej zeme, ktorú ako dar dostanú ľudia verní Bohu.

Ježiš sa satanovou ponukou vôbec nezaoberal. Povedal: „Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Ježiš znova použil slová Písma. Tentoraz však satanovi odpovedal aj na jeho neustále spochybňovanie toho, či je Boží Syn. Odmietnutím jeho ponuky preukázal, že ním skutočne je.

Zahnanie satana

Keď Ježiš predniesol: „Odíď, satan!“, zažiarila z Ježiša sila jeho božstva. Satan bol donútený utiecť. Zahanbený a plný zloby sa dal na útek pred Záchrancom sveta. V záhrade Eden Adam neodolal satanovmu pokušeniu a klamu, Ježiš však zvíťazil.

Z Ježišovho príkladu si môžeme vziať ponaučenie, ako môžeme prinútiť satana, aby nás neobťažoval. Ježiš zvíťazil, pretože svoj život úplne odovzdal Bohu a pevne dôveroval nebeskému Otcovi. Jakubov list v Písme hovorí: „Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“

My sami sa satanovi nemôžeme vzoprieť, je mnohonásobne silnejší. Pokiaľ mu budeme chcieť odolávať vo svojej vlastnej sile, premôže nás. Satan však uteká so strachom od toho najslabšieho človeka, ktorý je úplne odovzdaný Bohu a spolieha sa na silu Ježiša Krista.

Len čo satan od Ježiša utiekol, Ježiš padol úplne vyčerpaný na zem. Zdalo sa, že je mŕtvy. Nebeskí anjeli sledovali zápas svojho milovaného vodcu a ťažobu jeho utrpenia. Obstál v omnoho ťažšej skúške, než akej môžu byť vystavení ľudia. Anjeli mu priniesli jedlo a vodu spolu s posolstvom lásky nebeského Otca. Oznámili mu, že celé nebesia sa radujú z jeho víťazstva.

Po nutnom odpočinku Ježiš odhodlane pokračoval vo svojom poslaní. Jeho srdce bolo naplnené láskou k ľuďom. Predsavzal si, že nepoľaví, kým nadobro neporazí nepriateľa a nezachráni padlé ľudstvo.

Cene našej záchrany nikdy celkom neporozumieme, kým sa s Ježišom nepostavíme pred Boží trón v nebesiach. Až keď uvidíme slávu a nádheru nebies, uvedomíme si, čoho všetkého sa Ježiš pre našu záchranu vzdal. Nielenže kvôli nám opustil nebeské sídlo, ale riskoval aj to, že keby zlyhal, už by sa nikdy nemohol vrátiť k svojmu Otcovi.

Keď zbadáme krásu nebies, budeme mu navždy vďační. Spolu s ostatnými zvoláme: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie.“

 Na zamyslenie:

1. Ak satan nemôže nikoho donútiť k páchaniu zla, ako získava moc a vládu nad človekom?
2. Čo je napodobením viery? Ako to satan využíva, aby nás zviedol?
3. Mohlo Ježiša na satanovej ponuke niečo zaujať?
4. Čo ľudia strácajú, keď prijímajú satanovu ponuku moci, slávy a bohatstva v tomto svete?
5. Ľudia sa nemôžu satanovi postaviť. Ako ho však môžu prinútiť k úteku?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 4,1–11; Mk 1,12–13; Lk 4,1–13; Ž 91,11; Jk 4,7; Heb 11,6; Mk 14,38;1 Kor 10,13; Ž 50,14–15; Zj 5,12; Zj 21,1–3