82. kapitola - Správa o vzkriesení

„Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“
(Evanjelium podľa Jána 20,17)

V prvý deň týždňa skoro ráno vyšli k hrobu ženy, ktoré videli Ježišovo ukrižovanie aj uloženie, aby jeho telo pomazali vzácnymi olejmi a masťami. Boli to Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova, a Salome. Na Ježišov sľub „Zasa vás uvidím“ pritom vôbec nepomysleli.

Nevedeli, čo sa medzitým prihodilo. Blížili sa k záhrade s hrobom a vraveli: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“

Náhle sa zem zachvela a nebo bolo ožiarené silným svetlom. Uvideli, že kameň je odvalený.                             

Ženy neprišli k hrobu spoločne – Mária Magdaléna bola na mieste ako prvá. Len čo videla, že je kameň odvalený, ponáhľala sa to oznámiť učeníkom. Následne k hrobu došli obe zostávajúce ženy a videli okolo neho žiariť oslnivé svetlo. Nahliadli dovnútra, ale Ježišovo telo tu nebolo.

Po chvíli zistili, že nie sú samy. Neďaleko sedel mladík v žiarivom odeve. Bol to anjel, ktorý odvalil kameň. Prišiel v ľudskej podobe, aby Ježišových priateľov nevydesil. Stále ho však obklopoval jas nebeskej slávy a ženy sa ho zľakli.

Povedal im: „Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte.“

Ženy sa znovu pozreli do hrobu a uvideli ďalšieho anjela. Ten im povedal: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikom a ukrižovaný, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.“

Ženy si na Ježišove slová skutočne spomenuli. Ich smútok sa okamžite zmenil v obrovskú radosť. Zvolali:

„Ježiš bol vzkriesený! Ježiš je živý!“ A bežali oznámiť túto radostnú správu učeníkom.

Mária Magdaléna zatiaľ o Ježišovom vzkriesení nevedela. Prišla k Petrovi a Jánovi a smutne povedala: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.“

Nato tam obaja bežali a zistili, že hrob je skutočne prázdny. Našli v ňom len ľanové plátna, v ktorých bolo mŕtve telo uložené. Všimli si, že plátna neboli len tak ledabolo pohodené, ale starostlivo zložené. Ján si pritom spomenul, ako Ježiš už skôr predpovedal svoje vzkriesenie, a uveril tomu.

Za Petrom a Jánom prišla k hrobu aj Mária. Obaja učeníci sa potom vrátili späť do Jeruzalema, ale Mária tam ešte chvíľu zostala. Smutne hľadela do prázdneho hrobu, keď tu zbadala dvoch anjelov.

„Žena, čo plačeš?“ spýtali sa jej.

„Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“

Keď to povedala, obrátila sa a chcela odísť. Zbadala ešte jednu osobu. Neznámy ju oslovil:

„Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“

So slzami v očiach sa pozrela na tohto muža, ktorého považovala za záhradníka. Povedala mu:

„Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem.“

Muž ju však oslovil hlasom, ktorý tak dobre poznala:

„Mária!“ Pozrela na neho a spoznala živého Ježiša. Zavolala na neho:

„Učiteľ!“ A utekala k nemu, aby ho objala. Ježiš ju však varoval: „Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“

Mária na nič nečakala, rýchlo vyhľadala učeníkov a radostne zvolala: „Videla som Pána!“ A oznámila im tú radostnú správu.

Ježiš nechcel, aby ho ľudia uctievali, pokiaľ nevystúpi k Otcovi do neba a Boh mu nepotvrdí, že prijal jeho obeť za hriechy ľudí a že prostredníctvom jeho preliatej krvi môžu všetci ľudia získať večný život. Otec ho uistil, že prijme každého človeka, ktorý ľutuje svoje zlé myšlienky, slová i činy a žije podľa Božích zásad. Preukáže mu rovnakú lásku ako svojmu Synovi.

Kým sa Ježiš nachádzal v Božej prítomnosti, prežívali jeho učeníci smútok a bezradnosť. Deň radosti a jasotu v celom vesmíre bol opakom ich úzkosti a beznádeje. Pre svoje zúfalstvo správam žien o Ježišovom vzkriesení neverili. Pripadalo im, že ženy blúznia.

Anjeli však ženám povedali: „Choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ Táto správa mala učeníkov presvedčiť.

Petra trápili neustále výčitky svedomia, pretože zaprel svojho Majstra. Zo všetkých učeníkov bol najviac skľúčený. Anjeli spomenuli Petrovo meno preto, aby ho uistili, že mu bolo odpustené.

Mária oznámila učeníkom, že videla Pána, a zopakovala jeho pozvanie na stretnutie v Galilei. Tretíkrát im Ježiš po svojom návrate z nebies poslal tento odkaz prostredníctvom žien:

„Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!“

Učeníci sa však nedokázali zbaviť pochybností. Veď videli svojho Pána umierať na kríži. Ježišovo telo sa však z hrobu stratilo a oni boli obvinení z jeho krádeže, aby vraj mohli vyhlasovať, že Ježiš vstal z mŕtvych. Podľahli nátlaku a ani sa nesnažili tieto falošné obvinenia vyvracať. Mali strach z kňazov i z ľudu.

Hovorili si: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.“

Osamelí a zlomení sa zišli v hornej miestnosti jedného domu a starostlivo za sebou zavreli dvere. Obávali sa, že by mohli čoskoro dopadnúť rovnako ako ich Majster. Keby správe o vzkriesení uverili, mohli sa už v tejto chvíli radovať a tešiť na stretnutie so svojím Pánom.

Mnohí ľudia si dnes počínajú podobne ako vtedajší učeníci. Boh ich sprevádza, a oni ho napriek tomu svojím utrápeným srdcom nevidia. Hovorí k nim, ale oni nepočujú.

Počúvajme pozorne správu, ktorú anjel oznámil ženám:

„Rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych!“

Nemusíme byť smutní ako ľudia, ktorí sú bez nádeje a pomoci. Ježiš žije a v Božej prítomnosti sa prihovára za nás. Verme jeho slovu, naplní nás radosťou a nádejou. Tešme sa na stretnutie s Ježišom!

Na zamyslenie:

1. Ktoré Ježišove slová museli anjeli ženám pri hrobe pripomenúť?
2. Ľanové plátna, v ktorých bolo mŕtve telo uložené, boli starostlivo zložené. Prečo to bol pre Jána dôkaz Ježišovho vzkriesenia?
3. Prečo učeníci neverili správam Márie a ostatných žien?
4. Prečo mal Ježiš po svojom vzkriesení vystúpiť k Otcovi?
5. Prečo aj my často podliehame malomyseľnosti a cítime sa osamelí? Spoliehame sa na Ježišovo zasľúbenie, že je stále s nami?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 28,1; Mt 28,5–8; Mk 16,1–8; Lk 24,1–12; Jn 20,1–18; Jn 16,22; Lk 24,21; Lk 23,31