18. kapitola - Jánov príklad

„On musí rásť a ja sa musím umenšovať.“
(Evanjelium podľa Jána 3,30)

Nejakú dobu bol Ján Krstiteľ najvplyvnejším mužom v Izraeli. Keby sa vyhlásil za Mesiáša a podnietil vzburu proti Rimanom, ľud i kňazi by sa okamžite pridali. Satan ho neustále pokúšal prostredníctvom ľudu, ktorý ho vyzýval na uchopenie moci nad národom a získanie svetskej slávy. Ján si to ale nevšímal. Verne plnil poslanie, ktoré mu bolo uložené, a pozornosť, ktorá na neho bola upriamená, smeroval na Mesiáša.

Jeho popularita však rýchlo slabla, len čo Ježiš začal hlásať posolstvo o Božom kráľovstve. Ježiš prichádzal k rieke Jordán sprevádzaný zástupmi počúvajúcich. Mnohí ho žiadali o krst, ale on túto činnosť prenechal svojim učeníkom.

Jánovi učeníci začali na Ježišovu stúpajúcu popularitu žiarliť. Poukazovali na rozdiel medzi Ježišovým a Jánovým krstom a tvrdili, že Ježišovi učeníci nemajú právo krstiť. Prišli za Jánom a povedali mu: „Rabbi, ten, čo bol s tebou za Jordánom a o ktorom si vydal svedectvo, krstí a všetci prichádzajú k nemu.“

Jána sa mohla zmocniť pýcha, žiarlivosť a škodoradosť. On však premýšľal inak. Bol naplnený Božou láskou. Vedel, že jeho úlohou je len pripraviť ľud na príchod Mesiáša, a preto prijal Ježišovo pôsobenie s úprimnou radosťou. Odpovedal: „Vy všetci mi môžete dosvedčiť, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním. Kto má nevestu, je ženích. Ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, sa veľmi raduje zo ženíchovho hlasu. Tá moja radosť je úplná. On musí rásť a ja sa musím umenšovať.“

Ján svoje dielo prirovnal k priateľovi, ktorý je poslom medzi snúbencami a podieľa sa na príprave ich svadby. Po svadbe jeho práca končí a on prežíva radosť z vydareného sobáša. Jánova pokora vyjadrovala vieru v Mesiáša a prejavila sa jeho odchodom do ústrania.

Rovnako pokorného ducha by mali mať všetci kresťania. Ak si nebudú na sebe zakladať a svoje myšlienky odovzdajú Ježišovi, naplní ich rovnakou nesebeckou láskou, akú prejavil Ján. Všetkým, ktorí sa takto Ježišovi odovzdajú, je prisľúbené požehnanie a vedenie Duchom Svätým.

Kňazi a učitelia v Jeruzaleme tiež počuli správy o Ježišovi. Ich zaslepenosť a žiarlivosť na Jána nepoznali konca, lebo najprv davy ľudí odchádzali zo synagóg vypočuť si kázeň v púšti a teraz mierilo ešte viac ľudí za Ježišom. Rozhodli sa, že urobia všetko pre to, aby ukončili pôsobenie tohto nového Učiteľa.

Ježišov príklad

Ježiš si bol istý, že sa náboženskí učitelia pokúsia vykonať čokoľvek, aby zasiali rozkol medzi jeho a Jánových učeníkov. Aby zabránil nedorozumeniam a problémom, ukončil svoje pôsobenie pri Jordáne a vrátil sa do Galiley.

Ak sa aj my ocitneme v situácii, ktorá by mohla spôsobiť konflikt a rozdelenie, mali by sme sa riadiť príkladom Jána a Ježiša.

Jánovo silné volanie po reforme a návrate k Bohu viedlo jeho nasledovníkov k prílišnému zameraniu na jeho osobu. Ľahko zabudli, že Ján má iba pripraviť ľud na príchod Mesiáša. Boh nepovolal Jána k tomu, aby založil kresťanskú cirkev. Jánovi učeníci tomu neporozumeli, a preto začali na Ježiša a jeho učeníkov žiarliť.

Niečo podobné sa môže stať aj v dnešnej dobe. Boh povolá nejakého človeka na vykonanie určitého diela, a ten ich dovedie tak ďaleko, ako najviac je schopný. Následne Boh povolá iných pracovníkov, ktorí majú dané dielo ďalej rozvíjať. Ak si však ľudia myslia, že úspech diela je závislý na tom, kto ho začal, a ignorujú Božie vedenie a požehnanie, ich postoj prináša mnohé problémy. Odchod Jána Krstiteľa do ústrania v záujme ďalšieho rozvoja Božieho plánu je príkladom a inšpiráciou pre všetkých, ktorí nasledujú Boha.

Na zamyslenie:

1. Ako reagoval Ján na satanovo pokušenie moci a slávy?
2. V čom bol Ján ako „ženíchov priateľ“?
3. Čo urobil Ježiš, aby sa vyhol možným nedorozumeniam a problémom?
4. Láka nás byť v popredí a priťahovať na seba pozornosť?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 3,22–36; Iz 57,15