71. kapitola - Príklad pokory a služby

„Uvedomujete si, čo som vám urobil?“
(Evanjelium podľa Jána 13,12)

Ježiš sa stretol s učeníkmi v hornej miestnosti jedného domu v Jeruzaleme, aby spoločne oslávili Veľkú noc. Blížila sa chvíľa, kvôli ktorej prišiel na tento svet, a preto si túžobne prial stráviť tých niekoľko zostávajúcich pokojných hodín s najbližšími.

Celý svoj život zasvätil nesebeckej službe ľuďom. Princíp pokory a služby však učeníci ešte stále nechápali. Počas večera bol veľmi smutný a učeníci spoznali, že Ježiša niečo trápi. Keď sa zišli pri stole, povedal im:

„Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“

Potom uchopil naplnený kalich, vzdal zaň vďaku nebeskému Otcovi a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“

Ježiš vedel, aké ťažké chvíle ho čakajú. Srdce sa mu zvieralo úzkosťou pri pomyslení na Judášovu zradu, útek ostatných učeníkov a krutú, potupnú smrť. Za láskyplný a obetavý život sa mu ľudia odvďačia zášťou i krutosťou a mnohí si jeho obeť nebudú vážiť. Myslel však na svojich učeníkov a ich poslanie.

Teraz s nimi trávil posledný večer. Chcel by im toho ešte toľko povedať, ale pri pohľade do ich tvárí poznal, že nie sú pripravení jeho slová prijať. V miestnosti nastalo ťaživé ticho.

Učeníci ešte stále uvažovali o tom, kto z nich sa nakoniec stane najdôležitejším a najmocnejším v Ježišovom kráľovstve. Jakubova a Jánova žiadosť o najvyššie postavenie ostatných učeníkov stále poburovala, najmä Judáša. Pohľady mužov prezrádzali žiarlivosť a nevraživosť. Hrozilo medzi nimi vzájomné odcudzenie.

Pri vstupe do miestnosti sa Judáš tlačil dopredu, aby mohol sedieť vedľa Ježiša. Nechcel si nechať ujsť udeľovanie popredných miest v Ježišovom kráľovstve. Posadil sa po Ježišovej ľavici a Ján po pravici.

Zvyk pohostinnosti

Nastal však problém. Pri slávnostnom stolovaní bývalo zvykom, že sluha hostiteľa umyje hosťom nohy. Na umytie nôh bolo už síce všetko pripravené – džbán s vodou, nádoba aj uterák –, ale žiadny sluha neprišiel. Úlohy sa teda mali ujať učeníci: mali umyť nohy Ježišovi i sebe navzájom. Tí však mlčky sedeli a dávali najavo, že túto podradnú prácu nevykonajú.

Ježiš premýšľal o tom, ako by im vysvetlil, že samotné slová o jeho nasledovaní z nich učeníkov neurobia. Premýšľal tiež nad tým, ako má v ich srdciach prebudiť lásku a ako ich môže oslobodiť od sebectva.

Po chvíli sa postavil, odložil si vrchný plášť a vzal uterák. Prekvapení učeníci sa mlčky prizerali, ako nalieva vodu do nádoby, jednému po druhom umýva zaprášené nohy a utiera ich uterákom. Až teraz precitli. Najradšej by sa od hanby prepadli pod zem.

Judáš sa už pred Veľkou nocou zišiel s kňazmi a dohovoril sa s nimi na Ježišovom zatknutí. Učeníci nemali o jeho podlom úmysle najmenšie tušenie, ale Ježiš o tom vedel. Keď umýval Judášove nohy, Judáš bol taký dojatý, že zatúžil po vyznaní svojich nekalých plánov. Premohla ho však pýcha. Nechcel pripustiť, že by on sám niekedy konal zle. Zatvrdil sa a znova sa odhodlal uskutočniť svoj plán.

Zlé myšlienky ho natoľko ovládli, že sa nakoniec cítil Ježišovým činom pohoršený. Pomyslel si: „Ak sa niekto zníži k niečomu takému, nemôže byť predsa izraelský kráľ.“

Jeho nádeje na získanie význačného postavenia v pozemskom kráľovstve sa úplne rozplynuli. Uvedomil si, že nasledovaním Ježiša nezíska to, po čom túži. Stratil akékoľvek zábrany a pevne sa odhodlal k zrade.

Zázrak nového zmýšľania

Judáš sedel po Ježišovej ľavici, a preto mu Ježiš umyl nohy ako prvému. Ján prišiel na rad ako posledný. Keď Ježiš pristúpil k Petrovi, ten sa prekvapene opýtal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“

Ježiš odpovedal: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš.“

Peter nemohol zniesť pohľad na to, ako Ježiš, Boží Syn, robí prácu obyčajného sluhu. Cítil sa taký zahanbený Ježišovou pokorou, že zvolal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“

Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel.“

Niečo také nechcel Peter pripustiť, a tak povedal: „Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“

Ježiš mu na to povedal: „Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať, iba ak nohy; inak je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci.“

Petrovi a ostatným učeníkom bolo odpustené – boli očistení od svojich hriechov prijatím Ježiša za svojho Záchrancu, Spasiteľa. Pokušenie ich však znovu a znovu zvádzalo k zlému, a preto stále potrebovali Ježišovu očisťujúcu milosť. Potrebovali činiť pokánie, aby im mohlo byť znova odpustené.

Keď Ježiš dokončil umývanie nôh, obliekol sa, vrátil sa k stolu a spýtal sa ich:

„Uvedomujete si, čo som vám urobil? Vy ma nazývate Učiteľ a Pán, a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“

Ježiš chcel svojím príkladom pokory a služby odstrániť zo sŕdc učeníkov zvady, žiarlivosť a pýchu. Bez pokorného a láskavého vnútra neboli pripravení na účasť na veľkonočnej večeri. Umytím nôh učeníkom zmenil ich zmýšľanie. Okrem Judáša sa náhle všetci zjednotili. Prestali si zakladať na sebe samých a začali uprednostňovať jeden druhého. Až teraz boli pripravení počúvať.

Ak aj my prijímame Ježiša za svojho Záchrancu, sme tiež očistení od hriechov. I keď túžime žiť čistým životom, veľakrát sa v každodennom zhone zašpiníme nečistými myšlienkami, niekedy aj nečistými slovami alebo činmi. Neustále si tak uvedomujeme potrebu odpustenia a Božej milosti. Naše slabosti a nesprávne konanie Ježiša zraňujú. Iba každodenným odovzdaním seba samého Ježišovi získame silu k čistému kresťanskému životu.

Večera Pánova

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“

Týmito slovami začal službu, náboženský obrad, ktorým si jeho nasledovníci pripomínajú žijúci príklad pokory a služby.

Ježiš ustanovil umývanie nôh ako prípravu na slávnosť označovanú slovami „večera Pánova“ alebo „prijímanie chleba a vína“. Ak pýcha alebo nečisté myšlienky ovládajú naše vnútro, nie sme pripravení vstúpiť do spoločenstva s Ježišom, a nie sme teda pripravení prijať symboly Ježišovho tela a krvi. Počas umývania nôh svojmu blížnemu si uvedomujeme vlastné povahové nedostatky, nesprávne slová i činy, ľahostajnosť i nesplnené povinnosti.

Boh sa prostredníctvom Ducha Svätého zúčastňuje tejto slávnosti. Vedie nás k zamysleniu nad životom, k vyznaniu našich hriechov a prijatiu istoty Božieho odpustenia. Ak to Ježišovi dovolíme, svojou mocou premení naše sebectvo v nezištnosť, oddanosť a lásku.

Účasťou na obrade umývania nôh dávame najavo ochotu pomáhať druhým. Na tomto svete je mnoho núdznych, ktorým chýba materiálna i duchovná podpora. Buďme im oporou.

Na zamyslenie:

1. Nad čím sa Ježišovi zvieralo srdce úzkosťou v onen večer?
2. Prečo začal Ježiš učeníkom umývať nohy?
3. Aké zmeny v uvažovaní učeníkov tým Ježiš docielil?
4. Prečo by sme sa aj my mali tohto obradu zúčastniť?
5. Ako môžeme na tento obrad pripraviť svoje vnútro?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 22,7–18; Jn 13,1–17; Lk 22,24; Ga 5,13