„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: ‚Boh s nami‘.“
(Evanjelium podľa Matúša 1,23)
Od večnosti je Ježiš so svojím Otcom v nebesiach. Sú jednej podstaty, tvoria jednotu v zmýšľaní, zámeroch i činoch. Boh je bytosť, ktorej veľkoleposť a sláva prevyšujú naše chápanie.
Ježiš prišiel na náš svet, aby zjavil, aký Boh naozaj je, aký je jeho charakter, jeho zámer s našou planétou a plán s celým vesmírom. Prišiel, aby nám predstavil Božiu lásku, aby bol „Boh s nami“.
Ježiš sa stal človekom, aby zachránil obyvateľov našej planéty, ku ktorej sa upierajú pohľady celého vesmíru, lebo bola zavlečená do vesmírneho konfliktu, do vzbury proti Bohu. Z tohto dôvodu mnoho ľudí získalo nesprávnu predstavu o Bohu. Keď sa táto vzbura skončí, bude každý človek osobne hovoriť s Bohom o tajomstve jeho lásky a dare záchrany. Božia láska je nesmierne silná, a preto Ježiša viedla k odhodlaniu urobiť pre záchranu ľudstva všetko, čo bolo možné. Svojím obetavým a nesebeckým životom nám zjavil Boží charakter. Jeho dobrovoľná smrť na golgotskom kríži sa stala dôkazom, že nesebecká láska je hlavným princípom Božej vlády nad celým vesmírom.
Na počiatku bola Božia stvoriteľská moc badateľná na všetkom stvorení. Prekrásne prostredie vypovedalo o jej tvorivosti, veľkoleposti, zmysle pre krásu a účelnosti. Ježiš rozprestrel nebesá a utvoril našu Zem. Jeho ruka rozmiestnila svety vo vesmíre a stvorila všetko živé. Boh naplnil Zem krásou a oblohu spevom. Všetko na Zemi, vo vzduchu i na nebi pripomínalo posolstvo lásky nebeského Otca.
Následkom vzbury proti Bohu došlo postupne k ničeniu tohto dokonalého stvorenia. Napriek tomu je v ňom možné Boží rukopis lásky vidieť aj dnes.
V živote Ježiša Krista môžeme Boha vidieť celkom zreteľne. Rovnako ako on môže aj každý človek prežívať dôverný vzťah s Bohom Otcom a prijímať jeho dary a požehnanie. Božie pôsobenie preniká vesmírom prostredníctvom Ježiša ku všetkým stvoreným bytostiam. Láska budí lásku. Ježišovu nezištnú pomoc a nesmiernu lásku opätujú stvorené bytosti láskou a radostnou službou Bohu i ľuďom. Ježišova láska tak pripomína obrovskú vlnu, ktorá sa vylieva od Zdroja života, prestupuje celým vesmírom a nakoniec sa opäť vracia k Bohu.
Sebectvo v nebesiach
Princíp nesebeckej lásky bol však v nebesiach narušený. V dôsledku sebectva nastal veľký spor medzi dobrom a zlom. Lucifer, stvorený anjel obdarený veľkou inteligenciou, krásou a mocou, zatúžil po vyššom postavení – chcel sa stať najdôležitejším a najmocnejším v nebesiach. Pokúsil sa získať nadvládu nad ostatnými anjelmi tak, že ich pozvoľna a skryto navádzal na porušovanie vernosti Stvoriteľovi. Usiloval sa o to, aby anjeli uctievali jeho, a nie Boha.
Začal tvrdiť, že Boh vyžaduje slepú poslušnosť a bezhraničnú úctu. Predstavoval Boha ako sebeckého panovníka, ktorý nepripúšťa žiadne otázky či pochybnosti. Týmito tvrdeniami satan oklamal niektorých anjelov a rovnakými myšlienkami chcel zviesť aj ľudí. Ľstivo v nich vzbudil pochybnosť o pravdivosti Božích slov, o Božej dobrote a láske a navádzal ich, aby sa na spravodlivého a vznešeného Boha pozerali ako na krutú a nemilosrdnú bytosť. Satan pošpinil Boží charakter a zavliekol ľudstvo do vzbury proti Bohu. Zrodilo sa dlhé a temné obdobie dejín Zeme.
Odstránenie duchovnej temnoty mohlo nastať jedine vyvrátením satanových slov. Tento zámer však nemohol byť dosiahnutý mocou ani silou. Boh nepoužíva na presadenie svojich plánov donucovanie ani nátlak. Želá si, aby k nemu mali všetky stvorené bytosti otvorený a úprimný vzťah založený na dôvere a láske. Skutočná láska sa nedá vynútiť ani prikázať. Láska je totiž odpoveďou na prejavenú lásku.
Poznať Boha znamená milovať ho. Každý človek môže prežívať úzke spoločenstvo s Bohom, pokiaľ spozná jeho pravú povahu. A takéto poznanie mohla priniesť len jediná bytosť vo vesmíre. Iba Ježiš, ktorý pozná hlbokú lásku svojho Otca, ju v plnej miere mohol predstaviť všetkým ostatným.
Plán záchrany ľudstva nebol stanovený dodatočne, existoval už pred pádom Adama a Evy. Boh nestvoril zlo a nechcel jeho existenciu. Všetkým stvoreným bytostiam dal slobodnú vôľu. Ak by ju zneužili, narušili by tým súlad, ktorý vo vesmíre panoval. Boh predvídal vznik hriechu, a preto pripravil plán záchrany zo stavu odlúčenia a núdze. Už dávno prisľúbil svojho jedinečného Syna, „aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný“.
Vo svojom sebectve sa satan považoval za nenahraditeľného, túžil po výnimočnosti a úcte, chcel sa stať bohom. Oproti tomu Ježiš, predchnutý nesebeckou láskou, nedbal na slávu a česť, ktoré mu boli v nebesiach vzdávané. Stal sa ľudskou bytosťou, stal sa jedným z nás.
Dobrovoľná obeť
Ježiš mohol zostať v prítomnosti Boha Otca v krásnom prostredí nebies, uctievaný a oslavovaný anjelmi. Zostúpil však z nebeského trónu, aby priniesol svetlo pravého poznania Boha a navrátil život nášmu chmúrnemu svetu.
Keby sa zjavil vo svojej nebeskej podobe, ľudia by nemohli zniesť žiaru jeho slávy. Narodil sa preto v ľudskom tele, aby mohol žiť medzi nami. Jeho božstvo bolo zastreté človečenstvom. Jeho neviditeľná nebeská sláva bola skrytá za viditeľným ľudským telom.
Ježiš žil medzi ľuďmi, a preto rozumie nášmu trápeniu a chápe naše problémy.Všetci sa môžu presvedčiť, že je priateľom chybujúcich ľudí. V každom jeho poučení, zasľúbení a čine môžeme vidieť „Boha s nami“.
Satan, padlý Lucifer, predstavuje Boží zákon lásky ako zákon obmedzení, ktorý sa nedá dodržať. Boha obvinil zo zodpovednosti za hriech Adama a Evy a za všetko utrpenie, ktoré sa od tej doby na svete odohralo. Ovplyvňuje zmýšľanie ľudí takým smerom, aby dôvod existencie utrpenia a smrti videli v Bohu. Zastiera tým pravú skutočnosť, že len on sám je pôvodcom zla, smrti a všetkého utrpenia na svete.
Ježiš prišiel medzi nás, aby satanovu lož odhalil. Svojím čistým a nesebeckým životom preukázal dobrotu Božích zákonov, ktorých zachovávanie prináša človeku požehnanie. Aj Ježiš čelil všetkým skúškam a pokušeniam, ktorým sú vystavení ľudia, vždy však zostal Bohu verný.
Konal dobro, pomáhal biednym a zvestoval pravdu o Bohu. Ježišov život bol dôkazom, že Adam s Evou mohli Božie slovo zachovať. Rozhodli sa však žiť svojvoľne, nezávisle na svojom Stvoriteľovi. Neuvedomili si, že tým odrážajú satanov sebecký postoj, túžbu po nezávislosti a sebavyvýšení. Odlúčili sa od Zdroja života a časom zomreli. Všetci ich potomkovia žijú v prostredí vzbury proti Bohu.
Ježiš opustil nádherné prostredie nebies, aby sa stal človekom, ktorého charakter zrkadlí pravý opak charakteru satana. Ježišovo poslanie bolo naliehavé – prišiel, aby sa obetoval pre záchranu ľudí. Vďaka jeho obeti ľudia znovu získajú večný život.
Realita nového života
Vlastným životom a smrťou Ježiš dosiahol viac než len obnovu škôd, ktoré spôsobil hriech. Satan sa snažil navždy oddeliť ľudstvo od Boha. Vďaka Ježišovi sme však teraz s Bohom spojení pevnejšie, napriek rozhodnutiu Adama a Evy. Ježiš sa stal človekom a tým svoj život naveky spojil s ľuďmi.
Boh „tak miloval svet, že dal svojho Syna“ ľuďom naveky. V Ježišovi sa zjednocuje rodina Zeme s rodinou neba. Ako „Syn človeka“ sa teraz spolupodieľa na vláde vesmíru. Len čo sa naplní zasľúbenie o jeho návrate, uvidíme ho tvárou v tvár. Ježišovým životom na Zemi je obhájená Božia vláda nad vesmírom. Satanove obvinenia sa ukázali ako falošné, jeho zlé zámery sú už celému vesmíru zrejmé. Čoskoro bude zlo so všetkými jeho tvorcami zničené a ľudia budú po celú večnosť žiť v bezpečí. Už nikdy sa nebude opakovať vzbura proti Bohu, už nikdy nepovstane hriech.
Plán záchrany ľudí sa čoskoro dokončí. Naša planéta, na ktorej sa odohráva boj medzi dobrom a zlom, bude vyvýšená nad všetky ostatné. Túto Zem, na ktorej žil, trpel a zomrel Kráľ slávy, Boh premení do pôvodnej podoby. Na prekrásnej novoutvorenej krajine bude žiť Ježiš so svojím ľudom.
Po celú večnosť budú zachránení ľudia šťastne žiť v prítomnosti svojho Boha.Budú ho chváliť a oslavovať za dar lásky presahujúci naše chápanie – za Immanuela, „Boha s nami“.
Na zamyslenie:
- Ako nám Ježiš zjavil Boží charakter?
- Aký je hlavný princíp Božej vlády nad celým vesmírom?
- Vypovedá príroda o Božom zákone lásky?
- Akým spôsobom Ježiš ukázal, že satan zámerne klamal, keď obvinil Boha zo zodpovednosti za hriech a utrpenie na svete?
- Čo Ježiš dosiahol svojím životom a smrťou?
- Prečo sa už nikdy vo vesmíre nebude opakovať vzbura proti Bohu?
Biblické texty k tejto téme:
Mt 1,21.23; Jn 1,1–5; Jn 1,18, Jn 3,16; Kol 1,15.16; Ez 28,12–19; Iz 14,12–15; 1Jn 4,8.19; Rim 5,8; Zj 1,8