24. kapitola - Odmietnutie v Nazarete

„Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom.“
(Evanjelium podľa Lukáša 4,18)

Počas detstva a mladosti sa Ježiš pravidelne zúčastňoval bohoslužieb v nazaretskej synagóge. Od začiatku svojho verejného pôsobenia už síce v Nazarete neprebýval, ale aj tunajší obyvatelia časom začuli správy o jeho zázrakoch a činoch.

Keď prechádzal Galileou, navštívil aj Nazaret. Jedného dňa prišiel so svojou rodinou do synagógy. Tváre známe od detstva na neho uprene hľadeli.

Tak ako každú sobotu prebiehala bežná bohoslužba. Rabín prečítal časť textu z Písma a v kázaní poslucháčom pripomenul zasľúbenie skorého príchodu Mesiáša. Zdôraznil slávu a moc jeho príchodu a víťazný boj proti utláčateľom.

V ďalšej časti bohoslužby bol vždy niekto z prítomných požiadaný o prečítanie textu z Prorokov. V toto sobotné ráno požiadali Ježiša. Podali mu zvitok s proroctvom Izaiáša. Rozvinul ho a čítal:

„Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok Pánov.“

Stočil zvitok, podal ho späť a posadil sa. Ľudia napäto čakali na výklad textu. Keď Ježiš vysvetľoval prečítané slová, hovoril o Mesiášovi ako o tom, kto ľuďom pomôže, uzdraví ich a ukáže im pravdu o Bohu. Vyslovené slová poslucháčov veľmi zaujali, lebo také hlboké myšlienky ešte nikdy nepočuli. Duch Svätý pôsobil na srdcia všetkých prítomných. Zaradovali sa z uistenia, že sa o nich Boh stará a pošle im Záchrancu. Potom začali hlasno chváliť Boha.

Ježiš pokračoval: „Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Radostná nálada v synagóge sa náhle zmenila. Ľudia si uvedomili, že sa Ježiš vyhlásil za Mesiáša. S rozhorčením sa pýtali: „Čo si o sebe myslí? Ako môže tvrdiť, že je Mesiáš, keď o ňom všetci vieme, že je syn tesára? Veď ho poznáme od detstva! Videli sme, ako vyrastal. Či jeho bratia a sestry stále nežijú medzi nami? Áno, vždy to bol dobrý chlapec, ale že by bol Mesiáš? To v žiadnom prípade!“

Čím viac o Ježišových slovách premýšľali, tým väčšia zlosť sa ich zmocňovala. Ježiš sa vôbec nezmienil o tom, že Mesiáš vyženie Rimanov a z Izraela urobí svetovú veľmoc! Namiesto toho poukázal na zmenu zmýšľania a premenu ľudských sŕdc, ktoré Mesiáš spôsobí. Ľudia boli zarazení. Ježiš hovoril o vyslobodení z pút otroctva, ako keby azda neboli potomkami Abrahámovými, Božím ľudom, najdôležitejším národom na svete! Ľudské oči nevideli, ako sa satan snaží myseľ prítomných zatemniť a poštvať ich proti Ježišovi.

Ježiš náhle predniesol: „Iste mi poviete toto príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume. On však povedal: Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naáman zo Sýrie.“

Hoci obaja proroci prinášali Božie posolstvo všetkým ľuďom bez rozdielu, prijali ho len niektorí. Boh vtedy obišiel tých, ktorí nejavili o jeho zvesť záujem, a pomohol tým, ktorí úprimne žili podľa svojho poznania dobra a stránili sa zla, aj keď napríklad nepatrili k izraelskému národu a nevedeli veľa o Bohu Izraelčanov.

Pravá príčina problému

Ježišove slová sa dotkli samotného koreňa problému – pokrytectva ľudí. Poslucháči si razom uvedomili, čo im Ježiš hovorí: že nepoznajú Boha a pre svoju vlastnú malú vieru a neposlušnosť sa sami vyčleňujú z Božieho ľudu.

V celom zhromaždení to vrelo. Nakoniec zloba, žiarlivosť a zaslepenosť vyvrcholili násilím. Židia chytili Ježiša a s výkrikmi a nadávaním ho hnali za mesto. Dav ho odvliekol na okraj blízkeho útesu, odkiaľ ho chcel zvrhnúť dolu, aby pri páde na veľké balvany zomrel. Niektorí brali do rúk kamene a čakali na príležitosť ku kameňovaniu.

Lenže sa stalo niečo neočakávané – Ježiš sa im stratil z dohľadu. Anjeli obklopujúci Ježiša v synagóge ho ochraňovali aj uprostred rozzúreného davu. Rozprestreli svoje ochranné krídla a zaviedli ho na bezpečné miesto.

Rovnako ako v minulosti ohrozujú mocnosti zla Ježišových verných nasledovníkov aj v dnešnej dobe. Nebeskí anjeli ich však ochraňujú. Až v Ježišovom kráľovstve sa raz dozvieme, koľkokrát nás Boží anjeli ochránili pred útokmi satana.

Ježišovým prianím bolo zachrániť obyvateľov Nazareta. Chcel, aby prijali pozvanie do Božieho kráľovstva. Hoci sa k nemu nezachovali dobre, nezanevrel na nich. Pred koncom svojho pôsobenia v Galilei navštívil toto mestečko ešte raz. Ani ľudia z Nazareta nemohli poprieť, že by Ježišova moc nepochádzala od Boha. Vedeli, že v okolitých mestách a dedinách Ježiš nezanechal jediného človeka napospas chorobe.

Ježiš tu ešte raz kázal o Božej láske a naliehavej potrebe premeny doterajších životov. Zdalo sa, že niektorí Nazaretčania chcú jeho posolstvo prijať, napriek tomu ho nakoniec odmietli. Nedokázali pripustiť, že by tento muž, ktorý vyrastal medzi nimi, mohol byť iný ako oni. Nemohli pochopiť, odkiaľ sa v ňom vzala moc na uzdravovanie a múdrosť jeho slov. Ako Mesiáša ho neprijali, a pretože v Neho neuverili, neurobil u nich žiadny zázrak. Nakoniec z mesta odišiel a nikdy sa už doň nevrátil.

Na zamyslenie:

1. Ako Ježiš opísal pravého Mesiáša, ktorého mali Izraelčania očakávať?
2. Prečo Ježiš nemohol vo svojej domovine urobiť žiadny zázrak?
3. V čom boli príbehy o Eliášovi a Elizeovi podobné situácii, v ktorej sa Ježiš nachádzal v Nazarete?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 4,14–30; Mt 13,53–58; Mk 6,1–6; Iz 61,1–2