17. kapitola - Stretnutie s Nikodémom

„Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“
(Evanjelium podľa Jána 3,3)

Jedným z vodcov ľudu, ktorého zasiahlo učenie prostého muža z Galiley, bol Nikodém – bohatý, vzdelaný a vážený učiteľ. Ježišove slová pravdy ho veľmi zaujali a mal túžbu dozvedieť sa ešte viac.

Nemálo kňazov a vodcov ľudu začalo Ježiša nenávidieť, keď ich vyhnal z chrámu. Takú opovážlivosť od človeka, ktorý v ich očiach nič neznamenal, nechceli nechať len tak. Rozhodli sa ukončiť jeho pôsobenie. Súčasne sa však Ježiša obávali, lebo si boli vedomí jeho zvláštnej moci.

Nie všetci súhlasili s tým, aby bol Ježiš umlčaný. Bolo zrejmé, že v ňom pôsobí Duch Svätý, a niektorí ľudia sa zdráhali vzdorovať Bohu. V izraelských dejinách pôsobilo mnoho Bohom poslaných prorokov, ktorých posolstvo vodcovia ľudu zavrhli a prorokov zabili, čo vždy prinieslo židovskému národu skazu. V područí Rimanov sa Izraelčania tiež ocitli pre zavrhnutie Božieho varovania a výzvy k náprave. Úprimní ľudia sa nechceli ľahkovážne vzoprieť Božiemu posolstvu, aby nepriviedli národ do ďalšieho nešťastia.

Keď najvyššia židovská rada prerokovávala Ježišovo pôsobenie, Nikodém vyzýval k rozvážnosti a zdržanlivosti: „Ak je Ježiš prorok poslaný Bohom, bolo by veľkou chybou jeho posolstvo zavrhnúť.“ Túto námietku kňazi zatiaľ prijali a nejakú dobu proti Ježišovi nič verejne nepodnikli.

Nikodém starostlivo študoval proroctvá o Mesiášovi. Čím hlbšie ich študoval, tým viac bol presvedčený, že Ježiš je ten Zasľúbený. Bol pri tom, keď Ježiš vyčistil chrámové nádvorie od nepoctivých obchodníkov. Videl uzdravenie chorých aj utešovanie chudobných a počul ich radostné a hlasné chválenie Boha. V Ježišových činoch vnímal pôsobenie Božej sily.

Tento vážený popredný muž sa však zdráhal prísť za Ježišom verejne. Bolo by pre neho ponižujúce, keby ho videli s tým neznámym učiteľom z Galiley. Keby sa o tom dozvedeli ostatní členovia veľrady, iste by sa mu vysmiali alebo by ho očiernili. Rozhodol sa preto Ježiša navštíviť v ústraní. Keď sa dozvedel, že Ježiš bude cez noc na Olivovej hore, počkal na zotmenie a vydal sa za ním.

Pri stretnutí s Ježišom bol napätý, ale svoje rozpoloženie zakrýval sebavedomým a vážnym vystupovaním. „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“

Nikodém predpokladal, že keď týmito slovami vzdá Ježišovi poctu, získa si jeho priazeň. V skutočnosti ale vyjadril, že neverí Ježišovmu poslaniu. Nenazval ho Mesiášom, ale iba učiteľom.

Ježiš na Nikodémove slová neodpovedal. Vedel, že úprimne hľadá pravdu. Pozrel sa mu do očí a láskavým a tichým hlasom povedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“

Nikodém prišiel za Ježišom, aby s ním diskutoval o pravde. Ježiš sa však nenechal vtiahnuť do teoretických úvah a prešiel rovno k veci. Inými slovami mu povedal: „Nepotrebuješ ďalšie a ďalšie informácie. To, čo potrebuješ, je duchovné znovuzrodenie. Nemôžeš porozumieť nebeským zákonitostiam, kým sa tvoje srdce neobnoví a neprijmeš nový život od Boha. Ak u teba nenastane táto zmena, nemá význam hovoriť o mojom poslaní a moci.“

Nikodém bol otrasený. Načúval Jánovi Krstiteľovi, ako káže o potrebe pokánia a krstu. Súhlasil s tým, že ľudia majú veľké predsudky a malý záujem o duchovné veci. Vôbec mu ale neprišlo na myseľ, že by sa to mohlo týkať aj jeho samotného! Bol prísny farizej, ktorý si zakladal na svojich dobrých skutkoch a správnom konaní. Nemohol si vôbec predstaviť, že by nebol dostatočne svätý a nemal podiel na Božom kráľovstve.

Myšlienka o znovuzrodení nebola pre neho nová. Ľuďom z cudzích krajín, ktorí sa pripojili k židovskej viere, sa často hovorilo znovuzrodené deti. Nikdy by mu ale nenapadlo, že on ako pravoverný Žid by potreboval prežiť takúto zmenu. Farizejská pýcha sa stretla s ozajstnou túžbou spoznať pravdu.

Nikodém neskrýval prekvapenie a roztrpčenie. Takúto odpoveď nečakal. Ježišovo tvrdenie považoval za prehnané a smiešne a rozhodol sa odpovedať štipľavou otázkou: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“

Ježiš sa s ním neprel a svoje slová vysvetlil: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“

Znova sa narodiť

Ježiš ďalej pokračoval: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.“

Srdce človeka má od prirodzenosti sklon ku zlu a nič ľudské ho z toho nemôže vyliečiť. Každý, kto sa snaží získať miesto v nebi na základe dodržiavania akýchkoľvek pravidiel, usiluje sa o nemožné. Kresťanský život nie je úprava či vylepšenie doterajšieho spôsobu života, je to úplná zmena zmýšľania, charakteru a postoja. Duch Svätý premieňa ľudské srdce k novému životu. Človek opúšťa hriešne myšlienky a zrieka sa zlého konania. Hnev, závisť a hádky nahrádza láska, pokora a pokoj. Znovuzrodený človek už nežije ako predtým.

Nikodém sa zamyslel, ale stále nechápal. Ježiš teda použil ďalšie prirovnanie: „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Podľa šelestu listov na stromoch môžeme rozpoznať vanutie vetra, ale nemôžeme ho vidieť. Tak isto pôsobí aj Duch Svätý na ľudské srdcia. Jeho tichý hlas nás pozýva do Božieho kráľovstva. Pôsobenie Boha môžeme vnímať v rôznych životných situáciách. Božie volanie začujeme pri čítaní Biblie, počas počúvania Božieho slova, pri pozorovaní krás prírody alebo keď počúvame hlas svedomia.

Často sa nedá presne určiť chvíľa a miesto, kedy došlo k zmene vnútra človeka. U niekoho síce môže prísť nezabudnuteľný a zlomový okamih, keď svoje srdce odovzdá Pánovi Ježišovi, rozhodnutie pre Krista je však vždy výsledkom dlhého a trpezlivého pôsobenia Ducha Svätého.

Nikodémova premena

Nikodém sa udivene spýtal: „Ako sa to môže stať?“

Ježiš sa začudoval: „Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš?“ Nikodém sa možno cítil urazene, ale vľúdny výraz Ježišovej tváre ho viedol k ďalšiemu počúvaniu jeho slov. Keď mu Ježiš vysvetľoval, že jeho poslaním je zriadiť kráľovstvo duchovné, nie to pozemské, bol očividne sklamaný. Ježiš pokračoval: „Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských?“

Kňazi, ktorí utiekli z chrámového nádvoria, sa veľmi snažili, aby budili dojem svätosti, ale vo svojich srdciach čistotu nemali. Prísne sa držali doslovného znenia zákona, unikal im však jeho zmysel. Potrebovali presne to, čo Ježiš vysvetľoval Nikodémovi – nové srdce.

Poznali výroky Písma na túto tému. Významný kráľ Izraela, Dávid, predniesol modlitbu: „Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha!“ Prostredníctvom proroka Ezechiela Boh zasľúbil: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“

Nikodém vedel o týchto textoch, ale až teraz im začínal rozumieť. Uvedomil si, že prísne zachovávanie každého nariadenia zákona nemôže človeku zabezpečiť vstup do Božieho kráľovstva… Z ľudského pohľadu žil počestným a dobrým životom, v Ježišovej prítomnosti však cítil, že nemá čisté myšlienky ani niektoré pohnútky.

Ježišove slová však Nikodéma zaujali. Ježiš teda pokračoval: „A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“

Tento príbeh z dejín Izraela Nikodém dobre poznal. Keď Izraelčania vyšli z Egypta do prisľúbenej zeme, putovali dlhé mesiace púšťou. V nečakanom momente sa v ich tábore objavilo ohromné množstvo jedovatých hadov. Kto bol uštipnutý, zomrel. Ľudia naliehavo volali k Bohu o pomoc. Pán povedal Mojžišovi, aby vyrobil medeného hada, pripevnil ho na tyč a zdvihol hore. Nato Mojžiš všetkých vyzval, aby sa v prípade uštipnutia pozreli na tohto hada a tým si zachránili život.

Ľudia vedeli, že medený had nemá žiadnu magickú moc, aby im pomohol. Vyjadroval symbol Záchrancu. Keď sa Izraelčania chceli vyliečiť z hadieho uštipnutia alebo túžili po odpustení hriechov, nemohli sami vo svojej sile urobiť nič iné ako prejaviť vieru v Božiu pomoc. Uštipnutí ľudia nedostali žiadne vysvetlenie, ako je možné, že ich pohľad na medeného hada uzdravil. Mohli však poslúchnuť Boha, pohliadnuť na hada s vierou a zachrániť sa.

Nikodém pochopil. Od tejto chvíle začal pristupovať k Písmu inak. Neštudoval ho preto, aby mal rozsiahlejšie znalosti, ktoré by použil pri diskusiách, ale preto, aby Boh napĺňal jeho vnútro Božou láskou, pokojom, nádejou a istotou spasenia. Začal načúvať Božiemu duchu a postupne porozumel pravej podstate Božieho kráľovstva.

V rozhovore s Nikodémom Ježiš poodhalil plán záchrany ľudí a svoje poslanie vo svete. Už nikdy tak podrobne nevysvetlil, aká premena sa musí stať s človekom, ktorý túži po večnom živote v Božom kráľovstve. Nikodém si získané poznanie nenechal pre seba, ale ostatní vodcovia ľudu takéto myšlienky odmietli.

Ježišove slová však neboli zabudnuté. Nikodém sledoval Ježišovo pôsobenie a študoval jeho učenie. Úspešne tiež maril nekalé plány veľrady proti Ježišovi. Vo chvíli, keď bol Ježiš odsúdený a pribitý na kríž, si spomenul na príbeh o medenom hadovi a rozpoznal v Ježišovi Záchrancu sveta.

Po Ježišovom vzkriesení a návrate do neba sa Ježišovi učeníci mnohokrát schovávali pred prenasledovaním a väznením. Nikodém im poskytoval pomoc. Ten, ktorý kedysi býval taký opatrný a nenápadný, neskôr vynaložil celý svoj majetok na podporu kresťanov, ktorí šírili správu o Ježišovi. Vyslúžil si za to výsmech, nenávisť a prenasledovanie od ľudí, ktorí mu predtým preukazovali úctu.

S tým, o čom hovoril s Ježišom, sa Nikodém zveril apoštolovi Jánovi, ktorý rozhovor zaznamenal vo svojom spise o Ježišovom živote a učení. Pravdy, ktoré sa onej noci od Ježiša dozvedel, sú rovnako dôležité aj pre nás v dnešnej dobe.

Na zamyslenie:

1. Prečo Nikodém váhal prísť za Ježišom verejne?
2. V čom je vietor podobný pôsobeniu Ducha Svätého? Ako môžeme vnímať vplyv Božieho ducha?
3. Mal medený had na púšti nejakú magickú moc? Prečo boli uzdravení ľudia, ktorí sa na neho pozreli?
4. Ako môžeme byť spasení? Čo je to viera?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 3,1–17; Jób 14,4; Rim 8,7; Mt 15,19; Iz 64,5; Ž 51,12; Ez 36,26–27; Sk 4,12; Sk 5,31; Ž 40,9