50. kapitola - Nástrahy

„Ak niekto chce plniť jeho vôľu, spozná,
či je toto učenie z Boha, alebo či hovorím sám od seba.“
(Evanjelium podľa Jána 7,17)

Počas sviatkov v Jeruzaleme bol Ježiš pod stálym dohľadom prenasledovateľov. Kňazi a vodcovia ľudu prichádzali každý deň na nové nápady, ako Ježiša umlčať a ako sa ho nadobro zbaviť. Čoskoro po jeho príchode sa ho zaujatí farizeji zlomyseľne spýtali: „Kto ti dovolil hlásať tvoje posolstvo?“

Ježiš im odpovedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Ak niekto chce plniť jeho vôľu, spozná, či je toto učenie z Boha, alebo či hovorím sám od seba.“ Ježiš vedel, že človek oddaný Bohu celým svojím srdcom rozpozná Božiu pravdu. Dal rabínom najavo, že pozná ich zmýšľanie, a tým znovu odhalil svoje božstvo. Povedal im: „Či vám Mojžiš nedal zákon? Nik z vás však zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?“

Vyslovené slová zasiahli ich myseľ ako ostrý šíp a spoznali, že bojujú so samým Bohom. Nechceli však čokoľvek priznať. Zvolali: „Si posadnutý démonom. Ktože ťa chce zabiť?“

Ježiš si ich výsmech nevšímal. Vedel, že ho chcú pripraviť o život už od chvíle, keď uzdravil chorého pri rybníku Bethesda. Povedal im: „Jeden skutok som vykonal a všetci sa čudujete. Pretože vám Mojžiš dal obriezku – hoci nepochádza od Mojžiša, ale od otcov –, obrezávate človeka aj v sobotu. Ak človek prijíma obriezku v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa potom hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka? Nesúďte podľa vzhľadu, ale súďte spravodlivo!“

Mylné predstavy

Mnoho ľudí v Jeruzaleme cítilo, že ich k Ježišovi niečo silne priťahuje. Boli presvedčení, že je Boží Syn. Satan sa v nich však vytrvalo pokúšal vzbudzovať pochybnosti. Vtedy sa verilo, že sa Mesiáš narodí v Betleheme, potom sa na nejaký čas stratí z dohľadu, a keď sa znovu objaví, nikto nebude vedieť, odkiaľ prišiel. Mnohí sa domnievali, že Mesiáš nebude s ľuďmi spojený žiadnymi príbuzenskými zväzkami. Ježiš týmto predstavám nezodpovedal.

Povedal im však: „Aj ma poznáte, aj viete, odkiaľ som. No ja som neprišiel sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a toho vy nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“ Znovu im tak poukázal na svoj nebeský pôvod.

Po týchto slovách chceli farizeji okamžite zakročiť, avšak nenašli odvahu, aby na neho položili ruku. Uvedomovali si, že medzi ľuďmi je nemálo Ježišových
priaznivcov, ktorí kričali: „Urobí azda Mesiáš, keď príde, viac znamení ako tento?“ Farizeji sa naďalej snažili zastaviť Ježišov rastúci vplyv. Náhlivo zamierili ku kňazom, aby sa s nimi dohodli na Ježišovom zatknutí. Netrúfli sa ho zmocniť verejne, preto navrhovali zajať ho, keď sa ocitne sám.

Kňazi a vodcovia ľudu neustále prekrúcali Ježišove výroky. Mnohí z tých, ktorí uverili, že Ježiš je Boží Syn, sa týmto falošným presviedčaním nechali zviesť. Ježišovi protivníci im ustavične opakovali proroctvá, ktoré opisovali Mesiáša ako mocného a slávneho kráľa vládnuceho rozsiahlemu územiu „od mora k moru“. Tieto proroctvá pohŕdavo porovnávali s chudobným a pokorným Ježišom. Keby ľudia sami študovali Písmo a nespoliehali sa pri jeho výklade na názory rabínov a kňazov, objavili by, že prorok Izaiáš opisoval Mesiáša presne tak, ako žil Ježiš. Izaiáš opisoval Mesiášovo poníženie, utrpenie a zavrhnutie aj jeho neskoršiu slávu.

Boh nikoho k viere nenúti a nepožaduje, aby sa človek bezdôvodne vzdal svojich pochybností. Nechce, aby sme sa k jeho nasledovaniu rozhodli povrchne, ale na základe starostlivého poznania Písma. Keby Židia porovnali dané proroctvá s Ježišovým životom, zistili by, že sa bezpochyby napĺňajú.

Veľa ľudí je v dnešnej dobe zvedených rovnakým spôsobom. Nečítajú Bibliu a nehľadajú pravdu, nechávajú sa len viesť duchovnými a riadia sa ich názormi a tradíciami. Jediný spôsob, akým môžeme odlíšiť pravdu od mýtov, je dôkladné štúdium Písma spolu s úprimnými modlitbami k Bohu za vedenie pri tomto štúdiu.

Pokus o zatknutie

V posledný deň slávností bola vyslaná chrámová stráž, aby Ježiša zatkla bez ohľadu na to, ako to popudí ľud. Strážcovia sa ho však neodvážili zajať. Vrátili sa teda bez Ježiša a rozhorčení kňazi a farizeji sa na nich hneď oborili: „Prečo ste ho nepriviedli?“ Strážcovia odpovedali: „Človek takto nikdy nehovoril.“ Keď stáli na chrámovom nádvorí v Ježišovej blízkosti a čakali na slová, za ktoré by ho mohli zatknúť, boli natoľko uchvátení a dojatí tým, čo počuli, že spoznali Ježišovo poverenie Bohom.

Aj kňazi si už predtým uvedomili rovnakú moc Ježišových slov. Bolo im jasné, že žiadny človek ešte nikdy podobným spôsobom nehovoril. Potlačili však v sebe hlas Ducha Svätého a strážcov prudko okríkli: „Hádam ste sa nedali aj vy zviesť? Uveril v neho azda niekto z popredných mužov alebo z farizejov? Ale tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty!“

Podobné argumenty sa používajú dodnes. Ľudia sa nepýtajú, či sú rôzne tvrdenia a názory v zhode s Písmom, ale zaujíma ich, koľko ľudí tomu verí alebo či to prijímajú významné osobnosti sveta či náboženskí vodcovia.

Vodcovia ľudu sa zožierali obavou, že stratia svoj vplyv na ľud. Pevne sa preto rozhodli, že Ježiša odstránia. Jeden z farizejov menom Nikodém, ktorý pred časom Ježiša navštívil, namietol: „Či náš zákon súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí?“

Ostatní podráždene odpovedali: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj Písma a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“ Napriek tomu pre jeho námietku konanie na krátky čas prerušili a rozišli sa.

Obvinená žena

Ježiš radšej opustil rušný Jeruzalem, aby si odpočinul v tichých olivových hájoch, kde mohol nerušene hovoriť s Bohom. Skoro ráno sa do chrámu vrátil, sadol si a začal vyučovať zhromaždený dav ľudí.

Krátko nato ich vyrušila skupina farizejov a znalcov zákona. Priviedli k nemu ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Boli si istí, že teraz Ježiša celkom určite chytia do pasce. Spýtali sa: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty?“

Čakali, že im Ježišova odpoveď poskytne zámienku k jeho odsúdeniu. Ak by ženu zbavil viny, mohli by ho obviniť z opovrhovania Mojžišovým zákonom. Ak by súhlasil s ukameňovaním, udali by ho Rimanom s vyjadrením, že si robí právo zasahovať do ich výlučnej právomoci niekoho odsúdiť na smrť.

Ježiš sa pozrel na chvejúcu sa zahanbenú ženu aj na jej tvrdých žalobcov. Jeho pohľad prenikal hlboko do ich sŕdc a životov. Správal sa, akoby ich otázku nepočul. Sklonil sa a začal niečo písať prstom do prachu na zemi.

Jeho reakcia netrpezlivých žalobcov ešte viac popudila. Pristúpili bližšie. Keď si všimli, čo Ježiš píše, spanikárili. V prachu boli napísané ich skryté hriechy. Ľudia v dave sa začali tlačiť dopredu, aby videli, čo sa tam deje. Ježiš sa vzpriamil a povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ Potom sa znova sklonil a písal ďalej.

Slová písané do prachu ich zahanbili, rúcho predstieranej svätosti z nich bolo náhle strhnuté. Stáli obvinení pred Tým, kto je spravodlivý a čistý. Jeden po druhom sa začali ticho vytrácať – tí najváženejší ako prví.

Ježiš zostal nakoniec s previnilou ženou sám. Spýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“

„Nikto, Pane,“ odpovedala žena.

„Ani ja ťa neodsudzujem,“ povedal Ježiš. „Choď a odteraz už nehreš!“

Žena stála pred Ježišom a triasla sa od strachu. Po jeho slovách pocítila úľavu. V tej chvíli prežila Božiu milosť. Plakala sama nad sebou a ľutovala svoje hriechy. Bol to pre ňu začiatok nového života. Stala sa jednou z najoddanejších Ježišových nasledovníkov.

Ježiš naše hriechy neprehliada, ani neospravedlňuje. Má však súcit s našimi slabosťami a podáva nám svoju zachraňujúcu ruku. Rovnako tak by sa Ježišovi nasledovníci nemali odvracať od tých, ktorí sa vzďaľujú Bohu. Ľudia spravidla nenávidia hriešnikov, ale milujú hriech. Ježiš však hriech nenávidí – a hriešnikov miluje. Jeho skutoční nasledovníci majú rovnaký prístup. Prejavujú kresťanskú lásku, ktorá sa neponáhľa s odsudzovaním, ale pohotovo odpúšťa a pomáha druhým znovu nájsť cestu k Bohu.

Na zamyslenie:

1. Akým spôsobom kňazi a vodcovia ľudu prekrúcali Ježišove výroky, aby prinútili ľud k pochybnostiam?
2. Ktoré argumenty farizejov a kňazov sa dodnes používajú na oklamanie ľudí?
3. Čo písal Ježiš do prachu na zemi?
4. Ježiš nenávidí hriech, ale miluje hriešnikov. Máme rovnaký postoj?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 7,14–53; Jn 8,1–11; Iz 24,23; Ž 72,8; Iz 52,13–15; Iz 53,1–12