55. kapitola - Ježišovo kráľovstvo

„Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“
(Evanjelium podľa Jána 16,12)

Viac ako tri roky uplynuli od chvíle, keď Ján Krstiteľ vyhlásil: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Početná skupina náboženských učiteľov preto začala o Ježišovi vyhlasovať, že zlyhal, a súčasne sa dožadovala odpovede: „Kde je to sľúbené kráľovstvo Božie, o ktorom neustále hovoríš?“

Ježiš im odpovedal: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. Ani nepovedia: Hľa, tu je!, alebo: Tamto je! Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“

Potom sa obrátil k svojim učeníkom: „Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.“

Učeníci si neuvedomovali, akej veľkej prednosti sa im dostávalo, keď sa mohli denne zdržiavať v Ježišovej prítomnosti. Ježiš vedel, že raz budú na tieto chvíle spomínať a priať si, aby sa s ním mohli znovu stretnúť a rozprávať sa.

Učeníci pochopili Ježišovo poslanie až vo chvíli, keď sa ich Pán vrátil do neba k Otcovi a oni prijali Ducha Svätého. Uvedomili si, že roky prežité s Ježišom boli životom v Božej prítomnosti. Jeho učenie, mnohé texty Písma, vykonané zázraky aj vyrieknuté proroctvá naraz chápali jasnejšie a viac do hĺbky. Ľutovali svoju predošlú malovernosť a skreslené predstavy. Vyčítali si, že sa nechali kňazmi a rabínmi príliš ovplyvniť.

Ako radi by teraz znovu uvideli Ježiša, študovali s ním Písmo a hovorili o Božom kráľovstve! Uvažovali nad tým, čo mal asi Ježiš na mysli, keď im povedal: „Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ Keď boli neskôr na súdoch aj pred kráľmi vypočúvaní, zatýkaní a väznení, brali svoj údel statočne, lebo zažívali podobné utrpenie, aké zažíval Ježiš. Pre hlásanie posolstva o Božom kráľovstve ochotne obetovali svoj čas a znášali mnohé ťažkosti.

Kresťania a svet

Božie kráľovstvo prichádza do ľudských sŕdc pokojne, nechce vzbudzovať veľkoleposť. V dnešnom svete je mnoho ľudí, ktorí sa usilujú o nastolenie akéhosi kráľovstva slobody a prosperity. Nejakú duchovnú autoritu by chceli urobiť vládcom všetkých zákonodarných zborov, súdov, armád i obchodu. Presadzujú zákony, o ktorých sa domnievajú, že povedú k uskutočneniu ich zámeru. Po zriadení podobného kráľovstva túžili aj Izraelčania počas Ježišovho života. Ježiš im povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“

Vtedy bola vláda skorumpovaná a nespravodlivá a ľuďom sa pod jej vedením nežilo dobre. Napriek tomu Ježiš sa o žiadnu vonkajšiu nápravu spoločnosti neusiloval. Nevystúpil proti krutým Rimanom, ani nezasahoval do právomoci vládnucich vrstiev. Nie však preto, že by bol ľahostajný k nespravodlivosti na svete, ale preto, že k naozajstnej náprave nemožno dôjsť vonkajšími zásahmi, ale zmenou srdca človeka.

Božie kráľovstvo nevzniká na základe rozhodnutia vlád či zákonodarných zborov. Je všade tam, kde sa vplyvom Ducha Svätého premieňa povaha, myšlienky a činy ľudí. Je to tá jediná naozajstná sila, ktorá môže zmeniť spoločnosť. Prejavuje sa zvestovaním Božieho slova a premenou sebeckých životov podľa Ježišovho vzoru.

Rovnako ako v minulosti nie je ani dnes dielo Božieho kráľovstva v rukách tých, ktorí sa domáhajú uznania a podpory svetských vládcov a ľudských zákonov. Božie kráľovstvo vytvárajú ľudia prežívajúci a prinášajúci duchovné pravdy na základe Biblie. Tí môžu rovnako ako apoštol Pavol vyhlásiť: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“

Na zamyslenie:

1. Kedy učeníci pochopili Ježišovo poslanie?
2. Akým spôsobom prichádza Božie kráľovstvo do ľudských sŕdc?
3. Prečo sa Ježiš nesnažil o vonkajšiu nápravu spoločnosti?
4. Ježiš nechcel zmeniť vládu, aj keď bola nespravodlivá a mnohokrát krutá. Znamená to, že by kresťania nemali pôsobiť v politike? Prečo áno a prečo nie?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 17,20–22; Mt 3,2; Jn 1,14; Jn 16,12; Sk 5,41; Ef 6,12; Jn 18,36; Jn 1,12–13; Ga 2,20