9. kapitola - Neľahké roky dospievania

„Ako si mladý človek zachová čistotu? Keď sa bude držať tvojho slova.“
(Žalm 119,9)

Život každého židovského dieťaťa bol ovplyvňovaný rabínskymi pravidlami a nariadeniami, ktorých dodržiavanie bolo dôsledne vyžadované. Ježiš mal k týmto pravidlám iný postoj ako ostatní. Už od svojho detstva žil čistým životom a rozhodoval sa na základe Písma. Ak nariadenia rabínov neboli v súlade s Božím slovom, nebral na ne ohľad. Keď sa ho pýtali prečo, odpovedal: „V Písme je predsa napísané…“

Neskôr, ako mladík, začal chápať spoločenské pravidlá a uvedomil si, že mnohé z nich sú v rozpore s Božími požiadavkami. Veľa ľudí nevedelo, čo Písmo učí, a riadilo sa len uznávanými zvyklosťami.

Ježiš si veľmi prial ukázať ľuďom pravé uctievanie Boha. Chcel, aby poznali, že nie je správne spájať ľudské tradície s Božím zákonom nesebeckej lásky. Nenapadal však výučbu učiteľov v synagógach, ani ich neodsudzoval, ich učením sa jednoducho neriadil.

Mal miernu a tichú povahu a učitelia si mysleli, že ho ľahko ovplyvnia. Mnohokrát sa ale presvedčili, že Ježiš ich v porozumení Božieho slova predčí. Ich hrdosť a pýcha im však zabraňovali prijať jeho výklady a rady.

Tvrdili, že vysvetľovať Písma je ich úloha a on sa musí riadiť danými nariadeniami. Keď videli, že s ním nič nespravia, išli sa na neho sťažovať Jozefovi a Márii.

Ježiš mal už v mladom veku svoj vlastný úsudok. Nič, ani jeho láska a úcta k rodičom, ho nedokázalo odviesť od poslušnosti Božiemu slovu. Rabíni mu stále strpčovali život, čím sa učil vytrvalosti a tichosti.

Ježišovi bratia, synovia Jozefa, súhlasili s rabínmi, že by sa tradíciám mala dávať rovnaká váha ako Božiemu slovu. Hnevali sa na Ježiša, že s nimi nesúhlasí, ale súčasne ich udivovala jeho bystrosť, odvaha a múdrosť, s akou námietkam rabínov čelil.

Ježišov záujem o človeka

Tiež farizeji sa Ježišovým prístupom cítili pohoršení. Táto skupina kňazov a starších ľudu patrila k vodcom Izraela. Zastávali názor, že ozajstné náboženstvo je sväté a nehodí sa pre všedný život. Svätosť pre nich znamenala oddelenie sa od druhých a súčasne nadradenosť nad ostatnými.

Ježiš sa ale druhých pod zámienkou svätosti nestránil. Stretával sa s obyčajnými ľuďmi, zaujímal sa o ich život a pomáhal im v ich núdzi a ťažkostiach. Ukazoval, že pravé náboženstvo nie je určené pre zvláštne chvíle. Farizeji z toho mali výčitky svedomia, a pretože Ježiš neprijal ich postoj, začali ho nenávidieť.

Zakaždým, keď Ježiš videl niekoho v núdzi, pomohol. Mal málo peňazí, ale bol ochotný rozdeliť sa s hladným človekom o svoj posledný kúsok chleba. Keď si všimol, ako jeho bratia hrubo hovoria s chudobnými alebo hriešnymi ľuďmi, našiel si čas, aby týchto trpiacich ľudí vyhľadal a povzbudil ich. Pomáhal im a pritom s nimi hovoril o Božej láske. Títo ľudia na jeho slová nikdy nezabudli.

Ježišových bratov to urážalo. Boli starší, a tak boli presvedčení, že by ich mal počúvať. Obvinili ho, že je namyslený a že sa považuje za múdrejšieho a lepšieho ako sú oni, učitelia, kňazi a vodcovia ľudu. Ježiš znášal ich osočovanie s tichosťou a pokorou. Jeho bratia vzhliadali k rabínom, a nie k Bohu. Formálna zbožnosť a obrady nemali silu zmeniť ich životy. Dbali na náboženské detaily, ale podstatné veci ako spravodlivosť a milosť zanedbávali.

Problémy v rodine

Ježiš mal svojich bratov veľmi rád a vždy s nimi zaobchádzal láskavo. Oni však jeho konanie často nechápali. Niet ani divu, veď Ježišov život bol plný protikladov.

Bol Syn Boží a súčasne bezbranné dieťa. Bol Stvoriteľom sveta, patrilo mu všetko na Zemi, ale počas svojho pozemského života trpel chudobou. Mal dôstojnosť, a napriek tomu bol oprostený od ľudskej pýchy. Nechcel ľudskú slávu a moc, pretože mu prinášalo radosť, keď mohol slúžiť iným.

Ježiš nenávidel len jedinú vec – hriech. Bol zarmútený, keď videl, ako sa k sebe ľudia nepekne správajú. Svojím životom odsudzoval zlo a to mu spôsobovalo ťažkosti. Ľudia sa vysmievali jeho nesebeckosti a pre jeho zhovievavosť a láskavosť ho označovali za slabocha.

Ježiš zažil všetku horkosť života. Niektorí ľudia ho chceli očierniť a rozširovali klebety ohľadom jeho narodenia. Poukazovali na to, že jeho matka bola tehotná skôr, než si vzala Jozefa. Keby na nich Ježiš reagoval napríklad len jediným zlým pohľadom alebo slovom, zlyhal by v tom, kvôli čomu prišiel na svet – aby nám bol dokonalým príkladom. Zmaril by tým plán záchrany ľudstva.

Satan si toho bol vedomý a neustále sa snažil Ježišovi strpčovať život. Pri každom pokušení mal však Ježiš na pamäti: „V Božom slove je napísané…“

Mnohí ľudia vyhľadávali Ježišovu prítomnosť, iní sa ho stránili, ako len mohli, lebo ich jeho čistý život obviňoval zo zlého. Niekedy ho bratia alebo kamaráti pozývali, aby sa pridal k ich zábave. Keď sa k nim nepripojil, pokladali ho za zbabelca. On im vysvetľoval, že je lepšie robiť niečo zmysluplné než zaháľať.

Nestrácal odvahu a nikomu neodplácal, keď ho druhí zraňovali. Zdalo sa, akoby žil v inom svete, obklopený nebeskou atmosférou.

Neľahký údel

Od okamihu, keď ho rodičia našli v chráme, bolo pre nich jeho konanie tajomstvom. Zdal sa im vo všetkom iný. Ježiš prežíval najšťastnejšie chvíle, keď na prechádzke v prírode hovoril s Bohom. Za skorého rána sedával na pokojných miestach, premýšľal o Bohu a o svojom živote, čítal Písmo a modlil sa.

Po celý život si Ježiš veľmi vážil svoju matku a mal ju veľmi rád. Mária verila, že jej dieťa je zasľúbený Mesiáš, neodvážila sa však o tom hovoriť pred ostatnými. Snažila sa pre Ježišov rozvoj vytvoriť dobré podmienky. Vedela, že pokojný domov a starostlivosť matky sú dôležitými predpokladmi pre utváranie povahy dieťaťa. Keď Ježiš trpel, prežívala jeho utrpenie spolu s ním. Veľakrát videla, ako nepekne sa k nemu niektorí ľudia správali. Vtedy chcela zasiahnuť a Ježiša brániť.

Niekedy prišli aj chvíle pochybností, lebo Ježišovi bratia a mnohí ostatní neverili, že Ježiš je Mesiáš. Mária si však vždy pripomenula, čo predchádzalo jeho narodeniu a aký život Ježiš prežíva. Videla, ako sa obetuje pre druhých a svojou prítomnosťou prežaruje ich domov i mestečko. Pozorovala jeho rýdzi charakter medzi hrubými, ľahostajnými a zlými ľuďmi, medzi pohanskými vojakmi, hriešnymi obyvateľmi Samárie a nevzdelanými vidiečanmi. Videla, ako Ježiš nezištne pomáha ľuďom a ako vďaka jeho láskavým slovám a skutočnému záujmu títo ľudia prijímajú Boha.

V detstve a dospievaní sa Ježiš často cítil osamelý. Niesol ťarchu poznania, že On je jedinou nádejou pre ľudstvo. Vedel, že ak ľudia nespoznajú pravdu o Bohu a nerozhodnú sa vo svojich životoch k zmene, budú pre večnosť stratení. Ťažko si dokážeme predstaviť, ako ťažko na neho toto bremeno doliehalo. Ježiš bol pevne rozhodnutý niesť svoj údel, aby ľuďom priniesol záchranu pre večné nebeské kráľovstvo.

Na zamyslenie:

1. Ako Ježiš zvyčajne reagoval, keď ho ľudia nútili, aby sa riadil učením rabínov?
2. Čo je to svätosť? Aké bolo poňatie svätosti u farizejov?
3. Aké protiklady sa dajú vysledovať v Ježišovom živote?
4. Ako by sme mohli aj my prežívať život popretkávaný nebeskou atmosférou?

Biblické texty k tejto téme:

Ž 119,1–3; Ž 119,9; Ž 119,14–16; Jób 28,28; Prís 3,1–8