70. kapitola - Ježišov princíp

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“
(Evanjelium podľa Matúša 7,12)

„Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.“

Ježiš opísal učeníkom deň súdu nad týmto svetom takým spôsobom, ktorému mohli dobre porozumieť. V ten deň budú všetci ľudia rozdelení do dvoch skupín. Čím sa budú obe skupiny od seba odlišovať, však učeníkov prekvapilo. Večný osud každého človeka závisí aj od toho, ako pristupoval k iným.

Pomoc núdznym

V deň súdu už Ježiš nebude hlásať posolstvo o tom, že za záchranu ľudí položil svoj vlastný život. Vyslobodeným ľuďom pripomenie ich činy lásky, ktoré vo viere v neho vykonali voči blížnym. Povie im: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.“

Niektorí však namietnu: „Pane, kedy sme mali príležitosť sa takto o teba postarať?“

Vtedy im odpovie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“

Keď pomáhame ľuďom v núdzi, je to podobné, ako keby sme pomáhali samotnému Ježišovi alebo jeho nasledovníkom. Všetci, ktorí prijali Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, patria do nebeskej rodiny. Ježišova láska spája všetkých jeho nasledovníkov.

Ľudia, ktorých Ježiš v deň súdu prijme, možno nepoznali Bibliu ani žiadnych kresťanov, ale napriek tomu žili podľa Božích zásad. Ich láskavosť a dobrota svedčila o tom, že sa poddali vplyvu Ducha Svätého, a tak sa stali Božími deťmi. Aj im patrí Božie kráľovstvo.

Ježiš ukazuje svoju lásku všetkým ľuďom. Je Synom človeka, a teda aj bratom všetkých Adamových potomkov. Každý dobrý skutok a milosrdenstvo, ktoré ľuďom preukážeme, Ježiš prijíma, ako keby sme ich urobili pre neho samotného.

Keď Ježišovi učeníci pomáhajú ľuďom, nebeskí anjeli sa k nim pridávajú. Boží Syn zosiela anjelov ako pomocníkov tým, ktorí túžia po inom, lepšom živote, hoci Boha ešte nepoznajú. Spolu s učeníkmi im anjeli prinášajú radosť, pokoj a nádej. Všetkých, ktorí sa nezištne podieľajú na záchrane ľudí pre večnosť, nebeský Otec považuje za svoj najvzácnejší poklad.

Zanedbávanie núdznych

Sebeckí ľudia, prehliadajúci ostatných a ich potreby, v súdny deň neobstoja. Týmto spôsobom vlastne prehliadajú tiež Ježiša. I keby o sebe tvrdili, že veria v Boha, alebo chodili do nejakej cirkvi, Pán Boh ich do večného života neprijme.

Boh zveruje ľuďom majetok, aby mali prostriedky na pomoc chudobným. Veľmi často sú k nim však ľahostajní. Pripravujú ich tak o poznanie Božej lásky, milosrdenstva a o zlepšenie ich situácie.

Ježiš o tom vie a hovorí: „Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.“

V Ježišových stopách

Mnoho ľudí cestuje na miesta, kde sa Ježiš za svojho života na zemi zdržiaval, pracoval a robil zázraky. Nemusíme však navštíviť Nazaret alebo Jeruzalem, aby sme chodili v Ježišových šľapajach. Jeho stopy môžeme vidieť pri lôžku chorého, v biednych chatrčiach chudákov, v mestských getách – všade tam, kde ľudia potrebujú pomoc, útechu a nádej.

Každý z nás môže byť nejako užitočný. Milióny ľudí ešte nikdy nepočuli o Ježišovej láske. Ježišova zásada, podľa ktorej bude každý z nás pri konečnom zúčtovaní posudzovaný, znie: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“

Ježiš vytvoril zo svojich nasledovníkov spoločenstvo, ktoré má vo svete konať dobro. Medzi jeho učeníkmi môžu byť aj ľudia bez majetku, bez vzdelania alebo rôzne znevýhodnení, pretože aj oni môžu urobiť veľa dobrého všade tam, kde žijú. Mnohí mladí ľudia dnes plytvajú časom, nadšením a energiou na neužitočné aktivity. Keby sa zapojili do zmysluplnej služby druhým, zažili by skutočnú radosť zo života a stali by sa požehnaním pre ostatných.

Ak bude v našich srdciach sídliť Ježišova láska, budeme môcť spolupracovať na jeho diele záchrany. Pripravíme sa tak na život v nebi a na novej zemi, lebo budeme zastávať princíp vlády Stvoriteľa neba a zeme.

Keď sa nás Ježiš pri svojom návrate spýta, či sme ho prijali za svojho Pána a čo sme pre záchranu ľudí v našom okolí urobili, čo mu odpovieme?

Na zamyslenie:

1. Na čom bude pri záverečnom súde závisieť večný osud človeka?
2. Ako môžeme slúžiť Ježišovi bez toho, aby sme si toho boli vedomí?
3. Ako môžu byť zachránení aj ľudia, ktorí o Ježišovi nikdy nepočuli?
4. Kam môžeme ísť, aby sme kráčali v Ježišových stopách?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 25,31–46; 1Jn 4,7; Mt 7,12; Jn 15,12; Jer 13,20–21