33. kapitola - Ježišova rodina

„Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten mi je bratom, sestrou i matkou.“
(Evanjelium podľa Matúša 12,50)

Rodina a priatelia mali o Ježiša strach. Počuli, že sa modlieva aj celú noc, cez deň býva obklopený davmi ľudí, ktorých vyučuje a uzdravuje, a väčšinou mu nezostáva ani čas na jedlo. Obávali sa, že sa úplne vyčerpá. Nerozumeli jeho odmietavému postoju voči farizejom a náboženským vodcom, a dokonca si robili starosť o jeho duševné zdravie.

Ježišovi bratia, synovia Jozefa, jeho poslanie nepodporovali a ani sa mu nesnažili porozumieť. Teraz sa však na neho hnevali, pretože aj oni sami boli obvinení zo slov, ktoré povedal proti farizejom. Rozhodli sa ísť za Ježišom. Prehovorili tiež Máriu, aby išla s nimi. Dúfali, že ho presvedčia pre jeho lásku k matke a že vo svojich výrokoch bude opatrnejší.

Tvrdenie farizejov

Ježišovi bratia boli rozhorčení tvrdením farizejov, že Ježiš používa moc satana pri vyháňaní démonov z ľudí. Ale ani samotní farizeji takému obvineniu neverili. Aj oni cítili v srdci pôsobenie Ducha Svätého, keď im Ježiš hovoril o Bohu. V Ježišovej prítomnosti si uvedomovali svoju hriešnosť a jeho svätosť.

Po verejnom zamietnutí Ježiša ako Mesiáša by pre nich bolo príliš ponižujúce priznať, že sa mýlili. Namiesto toho vyjadrovali nesúhlas so všetkým, čo Ježiš hlásal. Keďže mu nemohli zabrániť, aby robil zázraky, snažili sa jeho slová a činy aspoň spochybňovať. Aj napriek tomu na nich neustále pôsobil Duch Svätý, aby prijali pravdu.

S tvrdením, že v pozadí Ježišových zázrakov nepôsobí Duch Svätý, ale sila démonov, sa farizeji pohybovali na tenkom ľade. Ježiš ich varoval pred ľahkovážnymi slovami, opomenutím hlasu svedomia aj zatvrdilosťou voči pravde a Bohu. Krôčik po krôčiku sa dostávali pod nadvládu satana.

Boh si nepraje duchovne slepých ľudí. Posiela im preto svetlo svojho slova, pravdu, vďaka ktorej sa môžu na tomto svete správne orientovať. Pri každom odmietnutí rád Božieho slova sa ľudia odovzdávajú duchovnej tme. Nasledujúci hlas svedomia potom ľahšie zavrhnú.

Ježiš upozorňoval tých, ktorí boli oslobodení od vplyvu démonov, aby svoje srdcia neustále napĺňali Božou láskou a aktívne sa zapojili do šírenia Božieho diela. Zlé sily sa na nich znova pokúsia pôsobiť a ovládnuť ich. Niečo podobné sa môže stať každému, kto sa odovzdal Ježišovi. Ak sa oslobodil od modlárstva a rôznych výmyslov tohto sveta, ale neodovzdáva sa každý deň Bohu, môže po čase opäť upadnúť do starého spôsobu života.

Jediná ochrana pred vplyvom zla je Ježišova prítomnosť v našich srdciach. I keby sme sa nejakú dobu pokúšali vyvíjať úsilie na odstránenie svojich zlozvykov, bez skutočného spojenia s Bohom nebudeme schopní dlhodobo odolávať pokušeniu sveta a svojmu sebectvu. Zmalomyseľnení by sme sa nakoniec vrátili k predchádzajúcemu spôsobu života.

Židovskí vodcovia sa sústavným odmietaním Ježiša sami vzdali ponuky na odpustenie. Kiežby sme neurobili rovnakú chybu! Celý vesmír sleduje, či prijmeme Ježišovu ponuku večného života, alebo či skončíme vo večnom zabudnutí.

Skutočná Ježišova rodina

Ježiš sa ďalej prihováral k ľuďom. Vtom mu učeníci oznámili, že na neho vonku čaká jeho matka a bratia a chcú s ním hovoriť. Spýtal sa prítomných: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten mi je bratom, sestrou i matkou.“

Každý, kto vierou prijme Ježiša za svojho Pána, s ním vytvorí užší a dôvernejší vzťah, než keby bol jeho rodinným príslušníkom. Mária mala k Ježišovi úzke puto nielen preto, že bola jeho matka, ale predovšetkým vďaka svojej viere v jeho poslanie.

Zo všetkých odmietnutí, ktoré Ježiš prežil, bolo odmietnutie jeho vlastnej rodiny najbolestivejšie. Starší bratia ho nechápali a mysleli si, že môžu Ježiša poučovať o Bohu. Ani najmenej netušili, že práve Ježiš je Boh v ľudskom tele. Naliehali na neho, aby sa neprel s farizejmi a prestal tvrdiť, že mu Boh dal právo k takýmto výrokom a činom. Ježišovo konanie považovali za bláznovstvo. Bolo im jasné, že farizeji proti nemu hľadajú zámienky, aby ho zajali a usmrtili, a prístup farizejov ich vlastne ani nijako neprekvapoval.

Namiesto útechy a podpory v rodinnom zázemí sa Ježiš stretával s neporozumením a kritikou. Bol taký sklamaný, že sa radšej zdržiaval inde. Obľúbil si dom Lazára, Márie a Marty, kde sa v ovzduší nezištného priateľstva, bezprostredného prijatia a úprimnej viery cítil dobre. Rád odpočíval aj v prírode, kde sa osamote zhováral so svojím nebeským Otcom.

Pokiaľ vo svojej rodine trpíme ťažkosťami pre vieru v Ježiša Krista, môžeme nájsť útechu pri pomyslení na Ježiša a spomenúť si, že prežíval rovnaké ťažkosti. Buďme si istí, že nie sme so svojou bolesťou sami, pretože Ježiš nám rozumie. On pozýva každého človeka prežívať spoločenstvo s ním aj s jeho Otcom. Miluje nás väčšou láskou, než akú má rodič k svojmu dieťaťu.

Pre našu záchranu sa Ježiš stal človekom. Jeho vzťah k nám je užší ako náš osobný vzťah s otcom, matkou, bratom, sestrou či partnerom. Ježišovu nesmiernu lásku nie sme schopní úplne pochopiť, ale môžeme ju radostne prežívať a prinášať ďalším ľuďom.

Na zamyslenie:

1. Prečo sa o Ježiša bála jeho rodina i priatelia?
2. Aká je naša jediná obrana proti sebectvu a pokušeniu?
3. K čomu Ježiš vyzýva tých, ktorí prežívajú ťažkosti, pretože v Neho veria?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 12,22–50; Mk 3,20–35; Iz 43,1; Jer 31,3