53. kapitola - Posledná cesta do Jeruzalema

„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme…“ (Evanjelium podľa Lukáša 10,21)

S blížiacim sa koncom svojho pozemského života Ježiš zmenil spôsob vystupovania na verejnosti. Až doteraz na seba nechcel upútavať prílišnú pozornosť, vzdával sa pôct a odmietal, aby ho niekto verejne vyhlasoval za Mesiáša. Teraz sa však situácia zmenila. Na poslednej ceste do Jeruzalema bol sprevádzaný početným davom. Pretože sa správy o sprievode rýchlo šírili celým krajom, na tvárach náboženských predstaviteľov sa o to viac prejavovala zášť a nenávisť.

Učeníci by najradšej Ježiša zastavili. Ani pre Ježiša nebolo ľahké viesť svojich milovaných učeníkov na miesto, kde prežijú úzkosť, duševnú bolesť a zúfalstvo.

Satan stupňoval svoje pokušenie, aby Ježiša od jeho poslania odradil. Našepkával mu:

„Prečo by si mal ísť do Jeruzalema a zomrieť? Veď si ešte mladý a plný síl. Všade okolo teba čakajú ľudia na uzdravenie. Mohol by si ďalej prechádzať krajinou a hlásať svoje posolstvo, ukazovať Božiu lásku a pomáhať trpiacim, veď to tak naliehavo potrebujú. Prečo by si mal teraz zomrieť a nepokračovať v zázrakoch, ktoré konáš príliš krátko?“

Ježiš sa však nenechal od Božieho zámeru odradiť a pokračoval v ceste do Jeruzalema.

Jeho najväčšou túžbou bolo činiť Otcovu vôľu. V Božom pláne záchrany sveta bola hodina Ježišovej obete presne určená a táto chvíľa sa rýchlo blížila. Tentokrát sa Ježiš svojim prenasledovateľom vydá.

Cestou z Galiley Ježiš vyslal do jednej samaritánskej dediny poslov, aby ohlásili jeho príchod. Samaritáni nemali Židov v láske a nechceli, aby u nich Ježiš prenocoval. Vlastnými predsudkami sa pripravili o jedinečnú príležitosť požehnania, ktoré so sebou Ježiš prinášal.

Jakub a Ján sa na Samaritánov pre ich nevľúdnosť veľmi nahnevali. V diaľke uvideli horu Karmel, ktorá im pripomenula zápas Božieho proroka Eliáša s modloslužobnými prorokmi falošného boha Baála. Vyhlásili: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“

Ježiš to rozhodne odmietol. Jeho vyčítavá odpoveď učeníkov prekvapila: „Neviete, akého ste ducha. Syn človeka neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť.“

Ježiš nikoho nenúti, aby ho prijal za svojho Pána. Preukazuje ľuďom milosrdenstvo a snaží sa ich získať Božou láskou. Želá si, aby ľudia jeho lásku opätovali. Ak chce niekto ubližovať druhým, pretože s ním nesúhlasia alebo nekonajú podľa jeho predstáv, počína si podobne ako satan. Boha veľmi zarmucuje, keď niektorí ľudia obťažujú alebo dokonca trápia tých, ktorí nechcú prijať ich náboženské postoje.

Sedemdesiat učeníkov

Okrem dvanástich učeníkov Ježiš už dlhšiu dobu vyučoval ďalších sedemdesiat nasledovníkov a pripravoval ich na službu ľuďom. Teraz nadišla chvíľa, aby sa aj táto skupina začala podieľať na odovzdávaní Božieho posolstva. Najprv ich vo dvojiciach poslal do miest, ktoré chcel neskôr sám navštíviť. Povedal im:

„Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“

Na cestu im dal nasledujúce pokyny: „Neberte si mešec ani kapsu, ani obuv! Cestou sa pri pozdrave s nikým nezdržujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom váš pokoj. Ak nie, vráti sa k vám. Zostaňte potom v tom dome! Jedzte a pite, čo majú, lebo robotník je hoden svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu! Keď vojdete do ktoréhokoľvek mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. Uzdravujte tam chorých a hlásajte im: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo. Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. A kto pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“

Návrat sedemdesiatich

Neskôr sa tých sedemdesiat učeníkov vrátilo s nadšením. Radostne rozprávali: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia!“ Ježiš im na to povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i nad všetkou mocou nepriateľa. Nič vám neuškodí.“ Ježiš chcel, aby jeho učeníci pozerali na satana ako na už porazeného nepriateľa. Satan nemôže premôcť toho, kto Ježiša prosí o ochranu.

Následne pokračoval: „No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“

Veľmi často sa ľudia nechajú očariť svojím vlastným úspechom. Pamätajme vždy na to, že silu a milosť k čineniu dobra nám poskytuje Boh. Čím viac sme v spojení s Ježišom, tým viac nás Duch Svätý môže použiť k záchrane druhých.

Všetkých sedemdesiat učeníkov Ježiša pozorne počúvalo. Ježiš spoznal, že chápu všetko podstatné, a vzdal za to chválu svojmu nebeskému Otcovi:

„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“

Významní, vzdelaní a múdri ľudia vtedajšej doby nedokázali odhaliť, kým Ježiš je. Rybári a opovrhovaní vyberači daní však porozumeli… Z času na čas si učeníci pod vplyvom Ducha Svätého uvedomili, že sú v prítomnosti Boha v ľudskom tele. Keď im Ježiš vysvetľoval pasáže Písma, najmä texty potvrdzujúce jeho mesiášstvo, rozumeli im oveľa lepšie ako ich samotní pisatelia.

Pravdy obsiahnuté v Písme môžeme chápať len vtedy, ak otvoríme svoju myseľ a srdce pôsobeniu Ducha Svätého. Vedecké chápanie i filozofie sú príliš obmedzené na to, aby nám umožnili porozumieť plánu záchrany človeka z hriechu. Spasenie môžeme pochopiť jedine na základe vlastnej skúsenosti. Iba človek, ktorý si úplne uvedomuje svoju hriešnosť a duchovnú biedu tohto sveta, môže doceniť veľkolepý význam Spasiteľa, Ježiša Krista.

Na zamyslenie:

1. Ako zmenil Ježiš spôsob práce na konci svojej pozemskej služby?
2. O čo sa satan v tej dobe snažil?
3. Aké rady dával vtedy Ježiš svojim učeníkom?
4. Čo znamená „spása človeka“? Prežili sme záchranu v Ježišovi Kristovi?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 9,51–56; Lk 10,1–24; Jn 2,4; Jn 7,6; Jn 3,14; Zj 3,20