77. kapitola - Rímsky súd

„Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ 
(Evanjelium podľa Jána 18,37)

Súdna sieň rímskeho miestodržiteľa Piláta sa rýchlo zapĺňala ľuďmi. Ježiša obklopovala stráž. Vonku stáli kňazi, ostatní členovia veľrady a dav ľudí.

Po odsúdení Ježiša Kajfášom prišli členovia veľrady za Pilátom, aby rozsudok smrti potvrdil a vykonal. Židovskí vodcovia ale do súdnej siene vstúpiť nemohli. Podľa obradného zákona by sa poškvrnili a nemohli by sa neskôr zúčastniť veľkonočných slávností. Nenávisťou voči pravému veľkonočnému Baránkovi sa však už dávno poškvrnili.

Pilát sa netváril vľúdne, lebo si kvôli súdu musel privstať. Chystal sa rýchlo vyniesť rozsudok a znovu si ísť ľahnúť. Na predvedeného muža prísne hľadel. Vypočúval už veľa zločincov, ale ešte nikdy pred ním nestál človek, ktorý by bol taký láskavý a vyrovnaný a v ktorého tvári by neuvidel ani náznak strachu, viny, zloby či vzdoru. Spomenul si na rozprávanie svojej manželky o prorokovi z Galiley, ktorý uzdravuje chorých a kriesi mŕtvych. Vyšiel k žalobcom a spýtal sa ich:

„Kto je tento muž?“

„Je to podvodník a volá sa Ježiš z Nazareta,“ odpovedali.

„A akú žalobu vznášate proti tomuto človeku?“ vyzvedal.

Kňazi sa cítili urazení. Odvrkli mu:

„Keby nebol zločincom, nevydávali by sme ti ho.“

Dúfali, že Pilát zohľadní ich rozhodnutie a bez zdĺhavého vyšetrovania potvrdí rozsudok.

Pilát už mnohokrát vyniesol unáhlené rozsudky smrti. Nepovažoval za dôležité, či je daný väzeň vinný alebo nie, skôr bral ohľad na politické dôsledky svojho rozhodnutia. Kňazi teda dúfali, že nad Ježišom vynesie bez výsluchu rozsudok smrti. Na Ježišovi však bolo niečo zvláštne, čo Piláta pred vynesením rýchleho ortieľa zadržalo.

„Ak stačí vaše rozhodnutie, prečo ho privádzate ku mne?“ pýtal sa ich. „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“

„My nemáme právo nikoho usmrtiť,“ bránili sa Židia.

Pilát nebol veľmi zásadový ani spravodlivý, ale v tomto prípade odmietol odsúdiť Ježiša, pokiaľ ho židovskí vodcovia neoboznámia s obžalobou.

Kňazov tým priviedol do rozpakov. Nemohli totiž pripustiť, aby vyšlo najavo, že Ježiša zajali z náboženských dôvodov – tie by Pilát neuznal. Vedeli však, že Rimanov znepokojujú tí, ktorí navádzajú ľud hoci len k náznaku vzbury. Museli teda vyvolať dojem, že sa Ježiš previnil proti občianskemu zákonu, čo by ho umožnilo súdiť z politických dôvodov. Predvolali preto falošných svedkov, ktorí vypovedali:

„Tohto sme pristihli, ako rozvracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“

Pre svoje tvrdenie nemali žiadne dôkazy. Kňazi si toho boli vedomí, ale chceli dosiahnuť svoje zámery i za cenu krivého svedectva.

Pilátova otázka

Pilát ich zámer rozpoznal a výpovediam týchto svedkov neveril. Bolo zrejmé, že kňazom je Ježiš nepohodlný a chcú sa ho zbaviť. Vrátil sa dovnútra a spýtal sa: „Ty si židovský kráľ?“

Ježiš odpovedal: „Ty to hovoríš.“

Po týchto slovách Kajfáš okamžite žiadal, aby Pilát uznal, že sa Ježiš priznal k obvineniu. Pilát Ježiša znova oslovil:

„Nič neodpovedáš? Pozri, čo všetko na teba žalujú.“

Ježiš ale mlčal. Stál pokojne a dôstojne.

Pilát sa nad jeho postojom začudoval. Pomyslel si: „Či tomuto človeku nezáleží na vlastnom živote, že sa neobhajuje?“ Neveril, že je Ježiš rovnako podlý ako tí ukričaní kňazi. Chcel s ním na chvíľu hovoriť osamote, mimo hučiaceho davu. Vzal si ho nabok a znovu sa spýtal:

„Ty si kráľ Židov?“

Ježiš vedel, že na Piláta pôsobí Duch Svätý, a preto mu dal príležitosť, aby vyjadril svoj názor:

„Hovoríš to sám od seba, alebo ti to o mne povedali iní?“

Pilát jeho otázku pochopil. Nechcel však priznať, že sa o Ježiša ako o Záchrancu ľudí osobne zaujíma. Namietol:

„Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“

Aj napriek tomu, že sa Pilát otázke vyhol, predstavil mu Ježiš svoje poslanie: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“

„Tak predsa si kráľ,“ vyhlásil Pilát.

Ježiš odpovedal:

„Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“

Ježiš chcel, aby Pilát pochopil, že sa jeho vrtkavá povaha môže zmeniť len vtedy, keď prijme pravdu a bude podľa nej žiť. Pilát bol celý nesvoj. Túžil poznať pravdu, a preto sa pýtal ďalej:

„Čo je pravda?“

Na odpoveď však už nepočkal, pretože hluk davu silnel. Rozhodným krokom vyšiel von a vyhlásil:

„Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.“

Kňazov zachvátila zúrivosť. Predsa už tak dlho čakali na príležitosť zbaviť sa Ježiša! Pilátovi zlorečili a vyhrážali sa, že sa na jeho rozhodnutie budú sťažovať v Ríme, pretože odmietol odsúdiť muža, ktorý sa vyhlasoval za kráľa. Rozčúlene volali:

„Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc Galileou až sem.“

Pilát nemal v úmysle Ježiša odsúdiť. Vedel, že ho Židia obžalovali z nenávisti a žiarlivosti. Zároveň si však uvedomil, že ak Ježiša prepustí, Židia mu spôsobia obrovské problémy. Keď zistil, že je Ježiš z Galiley, rozhodol sa ho poslať k Herodesovi, ktorý vládol tejto provincii. Chcel tak preniesť zodpovednosť za súdny proces na neho. Takisto predpokladal, že Herodesa takýmto prejavom vážnosti poteší a urovná tým starý spor, ktorý medzi sebou majú.

Pred Herodesom

Herodes sa práve zdržiaval vo svojom paláci v Jeruzaleme. Za sprievodu hlučného davu zaviedli vojaci Ježiša do Herodesovej súdnej siene. Len čo zbadal Ježiša, zaradoval sa. Už o ňom veľa počul a chcel uvidieť nejaký zázrak. Keď sa o Ježišovi dozvedel prvýkrát, zdesil sa, lebo sa domnieval, že je to zmŕtvychvstalý Ján Krstiteľ, ktorého nechal popraviť. Teraz mal dobrú príležitosť ušetriť život podobného proroka a zahnať tak výčitky svedomia. Predpokladal, že Ježiš vykoná pre svoju záchranu všetko, o čo ho požiada.

Kňazi začali vznášať pripravené obvinenia, Herodes im však prikázal mlčať. Nariadil rozviazať Ježišove putá a obvinil židovských vodcov zo zlého zaobchádzania s väzňom. Rovnako ako Pilát onedlho pochopil, že ho kňazi chcú odsúdiť zo závisti. Kládol Ježišovi otázky, on však mlčal. Vydal teda príkaz predviesť chorých a postihnutých a Ježiša vyzval, aby preukázal, kým je, a uzdravil ich. Ježiš na to nereagoval. Herodes neprestával naliehať:

„Ukáž nám moc, o ktorej sme toľko počuli.“

Nakoniec Ježišovi sľúbil, že ak mu predvedie nejaký zázrak, bude prepustený. Židovskí vodcovia sa zľakli. Dobre vedeli, že Ježiš má moc konať zázraky. Keby nejaký urobil, zmarilo by to všetky ich plány a možno by sa celá situácia obrátila proti nim.

Začali kričať: „Je to podvodník a rúhač! Svoje zázraky koná mocou diabla!“

Herodesovo svedomie už nebolo také citlivé ako v čase, keď sa chvel pri žiadosti Herodiady o prinesenie hlavy Jána Krstiteľa. Otupil ho ľahkovážnym životom a po čase sa Jánovou smrťou dokonca chválil. Začal Ježišovi hroziť, že ho nechá popraviť, pokiaľ mu neodpovie. Ježiš ale nedal ani v najmenšom najavo, že by Herodesove slová počul.

Jeho mlčanie Herodesa rozčúlilo. Pochopil, že mu Ježiš dáva najavo, že jeho autoritu neuznáva. Dotkol sa tak Herodesovej pýchy. Herodes sa mu znovu vyhrážal odsúdením na smrť, ale Ježiš stále mlčal.

Ježiš neprišiel na svet preto, aby uspokojoval ľudskú zvedavosť. Ak by Herodes túžil po uzdravení svojho hriešneho srdca, Ježiš by nemlčal. Nemal však slová pre niekoho, kto pošliapaval pravdu a spravodlivosť. Herodes odmietol slová Jána Krstiteľa a žiadne iné posolstvo mu už nebolo určené. Ježiš stál ticho pred povýšeneckým kráľom, ktorý netúžil ani po najmenšej zmene svojho života. Herodes bol od zlosti celý bez seba. Zvolal:

„Ak nedokážeš, že si ten, za koho sa pokladáš, vydám ťa vojakom a davu. Pokiaľ si podvodník, zaslúžiš si smrť. Ak si Syn Boží, zachráň sa zázrakom.“

Len čo dohovoril, zhromaždení ľudia sa na Ježiša vrhli ako divá zver na svoju obeť. Vláčili ho sem a tam. K jeho ponižovaniu sa pridal aj Herodes. Keby rímski vojaci nezasiahli, Ježiša by namieste usmrtili.

Herodes sa ešte stačil Ježišovi vysmiať a s dvoranmi sa dohovoril, že odsúdeného zosmiešnia a oblečú do kráľovského rúcha.

Ježiš niesol svoj údel ticho a s pokorou.

V dave bolo niekoľko ľudí, ktorí sa spočiatku Ježišovi vysmievali, ale po chvíli zmĺkli. Herodes si to všimol. Hlavou mu prebleskla myšlienka, či za svoje konanie raz nezožne skazu. Na jeho hriešne srdce dopadali posledné lúče milosti. Z Ježišovho správania pochopil, že nie je obyčajným človekom. Vyžarovalo z neho božstvo a Herodesa sa zmocnila predtucha Božieho súdu, v ktorom ako sudca zasadne práve tento prostý muž. Aj napriek svojej zatvrdilosti sa v poslednej chvíli zľakol, že by mal Ježiša odsúdiť, a radšej ho poslal späť do rímskej súdnej siene.

Znovu pred Pilátom

Pilát bol sklamaný, keď k nemu Ježiša opäť priviedli. Zvolal popredných kňazov, členov veľrady i ľud a povedal im:

„Priviedli ste mi tohto človeka ako buriča ľudu. Ja som ho pred vami vypočul a nenašiel som na tomto človekovi nijakú vinu, z ktorej ho obviňujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Neurobil teda nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“

Tým však prejavil svoju slabosť. Vyhlásil, že Ježiš je nevinný, a napriek tomu ho chcel nechať potrestať iba preto, aby sa zapáčil židovským vodcom. Keby pevne stál za svojím rozhodnutím a odmietol odsúdiť nevinného človeka, neprežíval by po zvyšok života výčitky svedomia. Ježiš by bol aj tak odsúdený na smrť, zodpovednosť by však neniesol Pilát. V minulosti pravidelne súdil obvinených v rozpore so svojím svedomím a teraz bol voči tlaku kňazov a vodcov ľudu bezbranný.

Aj napriek tomu mu Boh zaslal posolstvo. Jeho žena mala sen, v ktorom hovorila s Ježišom. Nebola Židovka, ale keď vo sne zbadala Ježiša, nepochybovala, že je Synom Božím. Bola svedkom toho, ako jej manžel necháva Ježiša zbičovať aj napriek tomu, že ho vyhlásil nevinného, a ako ho odovzdáva do rúk vrahov. Zbadala kríž obklopený podivnou tmou a počula tajomný výkrik: „Je dokonané!“ Potom uvidela, ako Ježiš sedí v nebesiach na bielom oblaku a všetci nepriatelia utekajú pred jeho slávou. Prebudila sa s výkrikom hrôzy a ihneď napísala Pilátovi odkaz. Kým Pilát váhal, davom sa predieral posol s listom od jeho ženy, v ktorom stálo:

„Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela.“

Keď si ho prečítal, razom zbledol. Kňazi medzitým podnecovali hnev davu… Vtom mu napadlo, ako by mohol Ježiša oslobodiť. Na Veľkú noc bývalo zvykom udeliť jednému väzňovi milosť na prianie ľudu. V tej dobe bol za vraždu väznený Barabáš. Vydával sa za náboženského osloboditeľa, ktorý zvrhne vládu Rimanov. V skutočnosti bol však surový zločinec a usiloval sa o moc a bohatstvo.

Pilát dal ľuďom možnosť voľby medzi týmto vrahom a nevinným Ježišom. Chcel v nich tak prebudiť zmysel pre spravodlivosť. Zvolal:

„Ktorého vám mám prepustiť: Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?“

Dav kričal: „Barabáša!“

Pilát si pomyslel, že jeho otázku asi nepochopili, a preto sa ich znova opýtal: „Chcete, aby som vám prepustil toho kráľa Židov?“

Dav kričal ešte hlasnejšie: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“

Pilát zvolal: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“

Rozzúrený dav kričal ako posadnutý. Medzi ľuďmi stáli aj démoni v ľudskej podobe, ktorí dav navádzali na odpoveď:

„Ukrižovať ho!“

Pilát sa vydesil. S niečím takým nepočítal. Bránil sa vydať nevinného Ježiša na smrť. Namietol:

„A čo zlé urobil?“

Na zdôvodňovanie však už bolo neskoro. Ľud žiadal Ježišovo odsúdenie. Skúsil to ešte do tretice:

„Ale čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nijakú vinu, za ktorú by si zasluhoval smrť. Preto ho potrestám a prepustím.“

Avšak samotná zmienka o prepustení ľud ešte viac rozzúrila. Kričali:

„Ukrižuj! Ukrižuj ho!“

Pilát prikázal Ježiša zbičovať. Vojaci ho odviedli na dvor, uplietli tŕňovú korunu a nasadili mu ju na hlavu. Navliekli mu purpurový plášť a ponižovali ho posmešným pozdravom:

„Nech žije židovský kráľ!“

Kľakali pred ním na kolená a pľuli na neho. Tu a tam niekto Ježiša udrel do koruny. Jej tŕne sa bolestivo zaryli do hlavy, až mu krv stekala po tvári. Rozzúrený dav obklopil Záchrancu sveta. Urážky a výsmech sa miešali s preklínaním a rúhaním. Vodcom hrozivého davu bol sám satan. Chcel Ježiša vyprovokovať k zázraku, ktorým by sa oslobodil. Vedel, že postačí jeden hriech, jediné Ježišovo zlyhanie, a plán záchrany ľudstva bude znemožnený. Ježiš však v tejto trýznivej skúške obstál. Všetky urážky a krutosti trpezlivo znášal, zostal verný svojmu nebeskému Otcovi.

Pilát si myslel, že trest bičovaním dav uspokojí. Vodcovia ľudu ale odhalili Pilátovu slabosť, pretože dal potrestať človeka, ktorého vyhlásil za nevinného. Rozhodli sa, že vo svojom nátlaku nepoľavia, kým Ježiša nevydá na smrť.

Pilát nechal predviesť Barabáša a postavil ho vedľa Ježiša. Ukázal na umučeného a zosmiešneného Ježiša a vyhlásil:

„Hľa, človek!“

Pred nimi stál Boží Syn s krvavými ranami po bičovaní. V tvári sa mu odrážala bolesť a vyčerpanie, napriek tomu však jeho pohľad vyjadroval súcit s nepriateľmi, vnútornú silu, pokoj a dôstojnosť.

Výraz Barabášovej tváre pôsobil úplne opačne – každý rys tváre vypovedal o jeho spurnosti. Rozdiel medzi oboma mužmi bol každému zrejmý. Pri pohľade na Ježiša sa niektorí rozplakali. Dokonca aj kňazi a vodcovia ľudu nadobudli presvedčenie, že Ježiš je tým, za koho sa vydáva.

Nie všetci prítomní rímski vojaci boli zatvrdilí. Pozerali sa na Ježiša a ticho s ním súcitili. V ďalších rokoch si neustále vybavovali Ježišovu povahu, kým sa nerozhodli Ježiša prijať za svojho osobného Záchrancu alebo ho odmietnuť.

Pilát nepochyboval o tom, že desivý obraz, ktorý sa pri pohľade na Ježiša naskytol, vzbudí u Židov súcit. Nemohol pochopiť takú tvrdošijnú nenávisť kňazov voči Ježišovi. Tí však bez akýchkoľvek zábran znovu podnietili dav ku kriku:

„Ukrižuj ho! Ukrižuj!“

Pilátovi došla pre ich neuveriteľnú krutosť trpezlivosť a zúfalo zvolal:

„Vezmite si ho a vy ho ukrižujte! Lebo ja na ňom nenachádzam vinu!“

„My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť,“ odporovali kňazi, „lebo sa vydával za Božieho Syna.“

Po týchto slovách Pilátov nepokoj ešte viac vzrástol. Začalo ho zaujímať, či ten, ktorý pred ním stojí, nie je božská bytosť. Otočil sa k Ježišovi a spýtal sa ho:

„Odkiaľ si?“

Ježiš však mlčal. S Pilátom už predtým hovoril a vysvetlil mu svoje poslanie, Pilát však pravdu neprijal. Zneužil svoju právomoc a podriadil sa želaniu davu. Teraz už pre neho žiadne slová nemal.

Pilát bol Ježišovým mlčaním dotknutý a povýšenecky povedal:

„Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa a mám moc ťa aj ukrižovať?“

Ježiš mu odpovedal:

„Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto ten, kto ma vydal tebe, má väčší hriech.“

Myslel tým predovšetkým Kajfáša, ktorý bol ako veľkňaz predstaviteľom židovského národa. Židia poznali proroctvá o Mesiášovi a mali nespochybniteľný dôkaz Ježišovho božstva. Kňazi a vodcovia ľudu nesú najväčšiu zodpovednosť za zavrhnutie a usmrtenie Ježiša. Pilát, Herodes aj rímski vojaci vlastne Ježiša ani nepoznali. Keby mali také poznanie ako znalci Písiem, s Ježišom by takto nezaobchádzali.

Ježišove slová Piláta ovplyvnili. Znovu navrhol, aby Ježiša prepustili.

Židia však siahli po hrubom nátlaku:

„Ak tohto prepustíš, nie si cisárov priateľ. Lebo každý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi.“

Žiadny podrobený národ nemal takú silnú nenávisť k nadvláde Rimanov ako Židia. Aby sa Ježiša zbavili, začali dokonca predstierať oddanosť Rímskej ríši a jej vládcovi.

Teraz sa Pilát zľakol. Rímska vláda mu už v mnohých veciach nedôverovala a správa o tolerovaní niekoho, kto sa vydáva za kráľa, by mu mohla uškodiť. Bolo mu jasné, že ak Židom pri uskutočnení ich zámeru nevyhovie, obrátia svoj hnev proti nemu. Dal Ježiša vyviesť na nádvorie, aby ho ukázal davu, a zasadol do sudcovského kresla. Rozhodol sa prípad uzavrieť, lebo bolo pred poludním a večer začínali veľkonočné sviatky. Povedal Židom:

„Hľa, váš kráľ!“

Dav sa dal do kriku: „Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho!“

Pilát sa spýtal silným hlasom, ktorý sa rozliehal po celom nádvorí:

„Vášho kráľa mám ukrižovať?“

Veľkňazi pokrytecky vyhlásili: „Nemáme kráľa, iba cisára!“

Uprednostnením pohanského panovníka Židia zavrhli Božiu vládu a od tejto chvíle sa stal ich vládcom cisár. Postoj kňazov a rabínov ich doviedol až k tomuto desivému výroku, za ktorý ponesú zodpovednosť a ktorého hrozné následky pocítia…

Keď Pilát videl, že niet iného východiska a napätie davu rastie, nechal priniesť umývadlo s vodou a pred všetkými si umyl ruky so slovami:

„Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“

S bázňou a hanbou pozrel na Ježiša. Zdalo sa mu, akoby stál v Božej prítomnosti. Obrátil sa k davu a vyhlásil:

„Ja nie som vinný jeho krvou. Ak chcete, tak ho ukrižujte. Ale pamätajte, že ja ho považujem za nevinného. Kiežby Ten, ktorého tento muž vyhlasuje za svojho Otca, súdil vás, nie mňa.“

Ježišovi potom povedal: „Odpusť, nemôžem ťa zachrániť.“

Znovu ho nechal zbičovať a poslal ho na popravu.

Pilát sa snažil Ježiša oslobodiť. Nemohol však zachrániť jeho a súčasne svoje postavenie. Radšej obetoval nevinného človeka, než aby prišiel o vplyv a moc. Podobne i v dnešnej dobe mnohí obetujú správne zásady, len aby dosiahli svoje sebecké záujmy, neprišli o výhody, nemali ťažkosti alebo sa nestali terčom posmechu či prenasledovania.

Aj napriek všetkej Pilátovej opatrnosti nakoniec aj tak prišlo to, čoho sa obával – odvolanie z úradu. Neustále ho prenasledovali výčitky svedomia a krátko po Ježišovom ukrižovaní si siahol na život.

Keď Pilát vyhlásil, že nie je vinný Ježišovou krvou, Kajfáš so vzdorom zvolal:

„Jeho krv na nás a na naše deti!“

Tieto strašné slová následne opakovali kňazi, vodcovia ľudu i celý prítomný dav.

Izraelský národ si zvolil Barabáša, vraha a zlodeja, a zavrhol Ježiša. Týmto rozhodnutím sa postavil na stranu zla, pod nadvládu satana. Zvolanie „Jeho krv na nás a na naše deti!“ bolo vypočuté. Desivé dôsledky tohto želania niesol židovský národ o niekoľko rokov neskôr pri skaze Jeruzalema a boli príčinou jeho ťažkého údelu aj po celé ďalšie dve tisícročia.

Ich zvolanie bude vypočuté aj v deň súdu. Keď sa Ježiš slávnostne vráti obklopený množstvom anjelov, ponesie na hlave miesto tŕňovej koruny korunu slávy. Na jeho žiarivo bielom rúchu bude napísané: „Kráľ kráľov a Pán pánov.“

Vtedajší kňazi a vodcovia ľudu znovu uvidia udalosti Ježišovho odsúdenia. Všetko, čo sa odohralo, bude opäť ukázané. Všetci, ktorí volali „Jeho krv na nás a na naše deti!“, uvidia ďalekosiahle následky svojej nenávisti a pochabosti. Všetci ľudia na svete pochopia, kým Ježiš je a prečo bol ukrižovaný. V hanbe a hrôze budú vinníci volať:

„Vrchy a bralá, padnite na nás a ukryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránka, lebo nadišiel veľký deň ich hnevu. A kto môže obstáť?“

Na zamyslenie:

1. Prečo nemohli židovskí vodcovia vstúpiť do Pilátovej siene?
2. Z akého dôvodu poslal Pilát Ježiša k Herodesovi?
3. Prečo Ježiš s Herodesom nehovoril?
4. Aké posolstvo dostal Pilát, keď súdil Ježiša?
5. Čo poukazovalo v priebehu súdu na to, že Ježiš je tým, za koho sa vydával?
6. Čo boli židovskí vodcovia schopní v súvislosti s Rimanmi vyhlásiť, aby sa zbavili Ježiša?
7. Prečo Pilát Ježiša neoslobodil?
8. Čo prežijú vtedajší kňazi a vodcovia izraelského národa pri druhom príchode Ježiša Krista?
9. Ako reagujeme na falošné obvinenia?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 27,2; Mt 27,11–31; Mk 15,1–20; Lk 23,1–25; Jn 18,28–40; Jn 19,1–16; Zj 19,16; Zj 6,16–17