85. kapitola - Znovu pri jazere

Povedal mu: „Pas moje ovce!“
(Evanjelium podľa Jána 21,16)

Učeníci zostali na slávnostiach až do konca veľkonočného týždňa. Keby odišli skôr, mohli by byť obvinení zo zrieknutia sa židovskej viery. Po sviatkoch sa vydali na cestu domov do Galiley a tešili sa na stretnutie s Ježišom.

Došli na jedno pokojné miesto pri Galilejskom jazere, kde spomínali, ako tu Ježiš utíšil rozbúrené vlny a tiež niekoľkými chlebmi a rybami nasýtil tisíce ľudí. Neďaleko sa rozprestieralo mesto Kafarnaum, v ktorom Ježiš urobil nemálo zázrakov.

Nastal večer a Peter zrazu ostatným oznámil:

„Idem loviť ryby.“

Niektorí sa pridali:

„Aj my ideme s tebou.“

Boli to Tomáš Dvojča, Natanael, Jakub, Ján a ešte ďalší dvaja. Za ulovené ryby si chceli zaobstarať oblečenie a jedlo. Na jazere strávili celú noc. Hovorili spolu o Ježišovi a o svojej nejasnej budúcnosti.

Za svitania priplávali k brehu. Všimli si, že niekto neďaleko stojí. Zavolal na nich:

„Deti, nemáte niečo zajesť?“

„Nie,“ odpovedali.

„Spustite sieť napravo od lode a nájdete.“

Poslúchli túto radu a sieť sa onedlho naplnila toľkými rybami, že ju ani nemohli vytiahnuť.

Ján zavolal na Petra:

„To je Pán!“

Len čo to Peter počul, od radosti skočil do vody a brodil sa k nemu. Ostatným učeníkom ešte chvíľu trvalo, než s loďkou doplávali až k brehu. Keď vystúpili, uvideli ohnisko, na ktorom sa piekla ryba a chlieb.

Ježiš im povedal:

„Doneste z rýb, ktoré ste teraz chytili.“

Peter sa ponáhľal k ostatným, aby im pomohol vytiahnuť sieť na breh. Napočítal stopäťdesiattri rýb – a napodiv sa sieť nepotrhala.

„Poďte sa najesť,“ pozval ich Ježiš.

Nevypytovali sa ho, kto je, všetci ho spoznali. Jedli a ticho si Ježiša prezerali.

Spomenuli si, ako ich kedysi Ježiš pri tomto jazere povolal, aby ho nasledovali, a ako na jeho pokyn chytili neuveriteľné množstvo rýb. Vtedy ich vyzval, aby opustili rybárčenie a začali zachraňovať ľudí pre večnosť. Došlo im, že zopakovaním rovnakého zázraku im chcel pripomenúť, že sa tomuto poslaniu majú aj naďalej venovať a že zabezpečí ich životné potreby.

 

Ježiš mal v úmysle odovzdať im ešte ďalšie ponaučenie… Peter ho nedávno trikrát zaprel. Tým potupil svojho Pána a zahanbil sám seba. Ostatní učeníci sa domnievali, že naďalej nebude môcť zastávať popredné postavenie. Aj Peter bol presvedčený o tom, že mu už ostatní učeníci ani Ježiš nebudú dôverovať.

Ježiš chcel dať Petrovi príležitosť, aby ukázal, že svoj čin naozaj ľutuje a že sa zmenil. Ak by k tomu nedošlo, tieň jeho zrady by neustále maril Petrovo pôsobenie.

To je tiež poučením pre všetkých Ježišových nasledovníkov. Skryté hriechy majú byť vyznané Bohu v osobnej modlitbe, ale verejné hriechy majú byť vyznané verejne.

Petrova zrada potešila satana a na ostatných učeníkov mala zlý vplyv. Jeho verejné vyznanie a ľútosť nad uskutočneným zlým činom mali napraviť škodu, ktorú spôsobil.

Po raňajkách sa Ježiš Petra opýtal:

„Šimon, syn Jána, miluješ ma väčšmi ako títo?“

Peter odpovedal:

„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Tentokrát už nevyhlasoval sebaisto, že má Ježiša rád najviac zo všetkých.

Ježiš mu na to povedal:

„Pas moje baránky!“

Potom sa ho opýtal znova:

„Šimon, syn Jána, miluješ ma?“

S rovnakou pokorou Peter odpovedal:

„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“

Spýtal sa ho ešte tretí raz: „Šimon, syn Jána, máš ma rád?“

Petra táto otázka zarmútila, pretože mu napadlo, že Ježiš pochybuje o jeho slovách. Odpovedal mu:

„Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

Na to mu Ježiš povedal:

„Pas moje ovce!“

Úloha, ktorú Ježiš Petrovi uložil, bola „pásť ovce“– teda viesť tých, ktorí práve uverili v Ježiša, vyučovať ich Písmu a ísť im príkladom v kresťanskom spôsobe života. Petrove chyby, ich vyznanie a zmena zmýšľania ho na túto úlohu pripravili. Pred zlyhaním Peter často konal unáhlene a rád ostatným chyby vytýkal. Po svojom obrátení sa zmenil. Zostal horlivým apoštolom, ale jeho nadšenie bolo ovplyvňované múdrosťou a oddanosťou Ježišovi.

Ježišov postoj k Petrovi naučil učeníkov, s akou trpezlivosťou, súcitom a odpúšťajúcou láskou majú zaobchádzať s hriešnymi ľuďmi. Mali si byť vedomí svojich vlastných slabostí a k ostatným veriacim pristupovať rovnakým spôsobom, ako Ježiš pristupoval k nim.

Petrova budúcnosť

Pred Ježišovým zatknutím sa Peter zaprisahal, že ak to bude potrebné, tak pre Ježiša aj zomrie. Vo chvíli skúšky ale zlyhal. Mal však prísť deň, keď dostane ďalšiu príležitosť, ako preukázať Božiemu Synovi vernosť. Po rokoch namáhavej práce získavania ľudí pre Božie kráľovstvo zaplatí za vernosť Ježišovi svojím životom. Ježiš chcel povzbudiť Petrovu lásku a oddanosť, a preto s ním hovoril o jeho budúcnosti. Povedal mu:

„Keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a bude viesť, kam nechceš.“

Naznačil mu tým, že tiež zomrie ukrižovaním.

A potom ho znovu vyzval:

„Nasleduj ma!“

Teraz bol Peter naozaj pripravený ísť pre svojho Pána i na smrť. Vedel, že Ježiš nie je iba náboženský učiteľ, ale Boží Syn. A keď Petra v starobe priviedli ku krížu, nechal sa zavesiť na svoju vlastnú žiadosť dole hlavou. Necítil sa hoden zomrieť rovnakým spôsobom ako jeho Pán.

Pred týmto rozhovorom s Ježišom mal Peter vždy sklon konať podľa svojho vlastného úsudku. Až teraz pochopil obsah slov „nasleduj ma“– inak vyjadrené:

„Nesnaž sa ma neustále predbiehať. Nechaj ma ísť pred sebou a nepriateľ ťa nepremôže!“

Peter kráčal na brehu jazera po Ježišovom boku. Po chvíli si všimol, že kúsok za nimi ide Ján. Bol veľmi zvedavý, čo sa stane aj s ním, a tak sa spýtal:

„Pane, a čo bude s týmto?“

Ježiš odpovedal:

„Ak ho chcem nechať, kým neprídem, čo ťa do toho? Ty ma nasleduj!“

Budúcnosť každého Ježišovho učeníka leží v Božích rukách. Ján sa dožil vysokého veku. Bol svedkom zničenia Jeruzalema aj zbúrania chrámu. Verne nasledoval Ježiša až do konca svojho života.

Aj keď bol Peter znovu prijatý za apoštola, Ježiš mu nedal moc nad ostatnými učeníkmi. Je to zrejmé aj z toho, ako sa vyjadril o Jánovi:

„Nestaraj sa o to, ale poď mojou cestou!“

Peter nebol povolaný ako hlava cirkvi, pre svoju oddanosť Ježišovi mal však v cirkvi značný vplyv. Ponaučenie, ktoré mu Ježiš pri jazere odovzdal, nezabudol do konca života.

Neskôr vo svojom liste kresťanským zhromaždeniam pripomína ich vedúcim Ježišove slová o tom, ako sa majú starať o veriacich:

„Starších medzi vami prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, aj ako účastník slávy, ktorá sa má zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás, starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, ako Boh chce, nie pre mrzký zisk, ale ochotne! Ani nie ako keby ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu. A keď sa zjaví najvyšší Pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.“

1. Na zamyslenie:
2. Prečo išli učeníci loviť ryby? Na čo pritom mysleli?
3. Čo im pripomenulo deň, keď ich Ježiš povolal k nasledovaniu?
4. Akú príležitosť dal Ježiš Petrovi, aby ukázal, že svoj čin opravdivo ľutuje a že sa zmenil?
5. Dal Ježiš Petrovi nejakú úradnú moc nad učeníkmi či nad cirkvou?
6. Pristupujeme k ostatným tak citlivo a s láskou, ako Ježiš pristupoval k Petrovi?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 21,1–22; Mt 26,33; Lk 22,31–32; Jn 13,36–37; 1Jn 4,7; 1Jn 4,16; 1Pt 5,1–4