„Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“
(Evanjelium podľa Matúša 11,3)
Ján Krstiteľ trávil väčšinu svojho času v oblasti na východ od Jordánu. Toto územie spadalo pod správu kráľa Herodesa Antipasa, ktorý tiež počúval Jánove kázania. Bol si vedomý, že sú Božím posolstvom i pre jeho život.
Jánova výzva ku kráľovi bola jasná. Odsudzoval kráľov pomer s Herodiádou, ženou jeho vlastného brata. Herodes vedel, že nekoná správne, a nejakú dobu sa snažil vymaniť z vášne, ktorá ho k Herodiáde pútala. Nakoniec však jej zvodom úplne podľahol. Herodiáda sa chcela Jánovi pomstiť, a tak prinútila Herodesa, aby ho dal uväzniť.
Jána odviedli z otvorenej krajiny, kam za ním prichádzalo veľké množstvo ľudí, a vsadili ho do väzenskej kobky v Herodesovom paláci. Čas ubiehal a Ján v stiesnenom a pochmúrnom väzení zažíval pochybnosti a úzkosť. Jeho učeníci ho mohli navštevovať, a tak mu prinášali správy o Ježišovi a o davoch ľudí, ktoré jeho posolstvo oslovilo. Učeníci sa Jána pýtali: „Ak je Ježiš Mesiáš, prečo neurobil nič, aby ti pomohol?“ Satan mal z týchto slov radosť, lebo vedel, že Jána nesmierne zraňujú.
Tak ako Ježišovi učeníci, ani Ján Krstiteľ nerozumel Mesiášovmu posolstvu. Očakával, že Ježiš vyženie Rimanov a sám zasadne na trón. Ján mocne kázal a pripomínal tak dávneho proroka Eliáša. Predpokladal, že sa Ježiš prejaví s ešte väčšou mocou a zošle na nepriateľov židovského národa oheň z neba.
Jánove pochybnosti
Jánovi sa Ježišovo vľúdne konanie zdalo nepochopiteľné. Vo väzení ho prenasledovali a trápili rôzne myšlienky: „Čo keby Ježiš nebol očakávaným Záchrancom? Mýlil som sa azda, keď som ho vyhlásil za Mesiáša? Celý svoj život som zasvätil hlásaniu Mesiášovho príchodu. Premárnil som ho vari? Ak je Ježiš Mesiáš, prečo ma nepríde oslobodiť?“
Aj napriek všetkým svojim pochybnostiam Ján nerezignoval. Spomenul si na jasný hlas z neba pri Ježišovom krste a na zasľúbenie Písma. Dvoch učeníkov potom vyslal za Ježišom. Opýtali sa ho: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ Táto otázka musela Ježiša sklamať. Ak Ján Krstiteľ neporozumel jeho poslaniu, kto teda?
Ježiš sa s odpoveďou neponáhľal. Okolo neho stáli početné zástupy. Pre veľké množstvo ľudí privádzali priatelia chromých a slepých týchto úbožiakov len s ťažkosťami do jeho blízkosti. Ježiš ich uzdravoval a vyučoval. Predstavoval im Božiu lásku a vysvetľoval princípy šťastného života.
Ježišov dôkaz
Jánovi učeníci sledovali Ježiša po celý deň. On k nim nakoniec pristúpil a povedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje evanjelium.“
Učeníci Ježišov odkaz Jánovi sprostredkovali a on mu rozumel. Začínal chápať, že Ježišovo kráľovstvo nie je založené na politickej a vojenskej moci, ale na premene ľudských sŕdc. Uvedomil si, že takého Mesiáša židovskí vodcovia nikdy neprijmú. Zrazu pocítil, že jeho uväznenie je len malé utrpenie v porovnaní s tým, čo prežije Ježiš. Svoj život znovu odovzdal Bohu a jeho plánu. Bol odhodlaný prijať všetko – život na slobode i smrť.
Keď Jánovi učeníci odišli, Ježiš prehovoril o Jánovi Krstiteľovi k ľudu. Nechcel, aby si ľudia mysleli, že Boh Jána zavrhol alebo že sa Ján zriekol svojej viery. Ježiš prirovnal rabínov kritizujúcich Jána a jeho posolstvo k „trstine zmietanej vetrom“. Oproti nim bol Ján zásadový a jeho posolstvo bolo jasné všetkým – farizejom, kráľovi Herodesovi, vojakom, výbercom daní i prostým ľuďom. Aj vo väzení zostal verný Bohu aj svojim zásadám a pevný ako skala.
Ježiš povedal: „Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou. Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto, kto by prevyšoval svojím poslaním Jána Krstiteľa.“
Čo vlastne znamená veľkosť z pohľadu neba? Nahromadené bohatstvo, popularita, meno rodiny alebo rozumové schopnosti – to všetko nie je podstatné. Boh si cení mravné hodnoty, najmä lásku a čistotu. Jánova veľkosť spočívala v tom, že sa úplne odovzdal úlohe, ktorú mu Boh zveril.
Ján síce nezvolával oheň z neba, ani nekriesil mŕtvych, ale verne plnil svoje poslanie. Po rokoch ľudia o Jánovi hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o Ježišovi Ján povedal, je pravda.“
Mnoho ľudí Jána poznalo, mali ho vo veľkej obľube. Jeho bezdôvodným uväznením vyvolal Herodes obrovskú nespokojnosť a ľudia verili v jeho skoré prepustenie.
Jánov údel
Herodes bol presvedčený, že Ján je prorok, a chcel ho čoskoro prepustiť. Nebol si však istý, čo by v takom prípade Herodiáda vykonala, a preto svoj zámer neustále odkladal.
Herodiáda Jána nenávidela a priala si jeho smrť. Vytušila, že by kráľ vedome Jánovu popravu nikdy neschválil. Rozhodla sa teda použiť lesť. Priblížil sa deň Herodesových narodenín. Všetci významní úradníci a dvorania z celej krajiny sa zišli na veľkú oslavu, pri ktorej sa neobmedzene hodovalo a pilo. Herodiáda pritom odhodlane vyčkávala na uskutočnenie svojho hrozného plánu.
V najvhodnejšej chvíli bujarého hodovania poslala svoju dcéru Salome, aby zatancovala kráľovi aj hosťom. Bolo veľmi nezvyklé, aby sa dvorná dáma zúčastnila oslavy takým spôsobom. Jej pôsobivý tanec pred hosťami kráľa patrične poctil.
Salome bola mladá pôvabná dievčina, ktorá svojím vzhľadom a vystupovaním uchvátila pozornosť každého muža v sále. Herodes bol už podnapitý. Očarovaný jej krásou chcel na spolustolovníkov urobiť veľký dojem. Pred všetkými hosťami prisahal, že ju kráľovsky odmení. Povedal jej: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti.“
Salome sa ponáhľala za svojou matkou, aby sa s ňou poradila. S odpoveďou sa vrátila rýchlo: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Búrlivé veselie v sále okamžite stíchlo. Herodes bol zdesený. Pred všetkými svojimi hosťami dal Salome sľub. Ak by však niekto z prítomných nesúhlasil s jeho splnením, mohol Jánov život ušetriť… Mnohí hostia počuli Jánovo kázanie a vedeli, že sa nedopustil žiadneho zločinu. Boli ale natoľko otupení a opití, že nikto z nich na Jánovu ochranu nevystúpil.
Herodes márne čakal na východisko z tejto situácie. Po dlhom váhaní nakoniec s Jánovou popravou súhlasil. Krátko nato do sály priniesli ukázať Jánovu hlavu. Aj napriek tomu, že Herodiáda slávila víťazstvo, stále živý Jánov vplyv na kráľa zastaviť nemohla. Neskôr Herodesa trápili neustále výčitky svedomia. Karhavý hlas jeho svedomia bol horší než mučenie a pred svojou vinou nemohol utiecť vo dne ani v noci. Už nikdy nenašiel pokoj.
Dôvera Božej vôli
Ježiš nemohol Jána navštíviť, pretože by seba aj svoje poslanie vystavil nebezpečenstvu. To však neznamená, že sa o Jána nezaujímal. Jánovu smrť niesol veľmi ťažko. Satanovi sa nepodarilo prinútiť Ježiša k hriechu, a tak mu aspoň spôsoboval hlbokú bolesť a trápenie.
Mnohí sa pýtali, prečo bol Ján ponechaný vo väzení a nakoniec zomrel mučeníckou smrťou. Boh dopustil, aby satan skrátil Jánov pozemský život. O život večný ho ale nepriateľ pripraviť nemohol.
Ján síce nebol zázračne oslobodený, neostal však vo väzení osamotený. Obklopovali ho nebeskí anjeli a dodávali mu silu a odvahu. Pripomínali mu rôzne zasľúbenia z Písma a upozorňovali ho na strastiplnú cestu Mesiáša.
Ťažký údel neotriasol Jánovou dôverou v Boha. Stal sa veľkým príkladom pre tisíce ľudí, ktorí boli v ďalších storočiach nútení ísť pre svoju vieru do väzenia alebo na smrť. Každý človek, ktorý opravdivo nasleduje Ježiša, zažije na tomto svete neporozumenie, výsmech či prenasledovanie.
Jánov život nás ubezpečuje, že Boh nezabúda ani na jedného svojho nasledovníka. Boh dáva dôveru, nebeské dary a najvyššie pocty tým, ktorí sú ochotní pre záchranu druhých prejsť aj vlastným utrpením.
Na zamyslenie:
- Čo spôsobilo Jánove pochybnosti a úzkosť, keď bol vo väzení?
- Ako Ježiš odpovedal na otázku Jánových učeníkov?
- V čom spočívala Jánova veľkosť z pohľadu neba?
- Herodiáda Jána nenávidela, a preto sa ho ľsťou zbavila. Dokázala tým zastaviť jeho vplyv na kráľa?
- „Boh nikdy nedopustí, aby sa Jeho deťom stalo niečo, čo by si ony samy nevybrali, ak by poznali koniec od začiatku a chápali by svoju úlohu v Jeho pláne.“ Ako nás môže táto myšlienka povzbudiť v ťažkostiach?
Biblické texty k tejto téme:
Mt 11,1–11; Mt 14,1–11; Lk 7,19–28; Lk 1,15; Jn 10,41; Mk 6,17–28; Prís 20,1; Dt 28,65–67; Flp 1,29