15. kapitola - Zázrak na svadobnej hostine

Urobte všetko, čo vám povie!“
(Evanjelium podľa Jána 2,5)

Ježiš odišiel od Jordánu a zamieril do Kány, malého mesta neďaleko Nazareta. Tu sa práve konala svadba príbuzných Jozefa a Márie, kde boli Ježiš a jeho učeníci pozvaní. Na svadbe sa opäť stretol so svojou matkou, ktorú nejakú dobu nevidel. Začula už o krste svojho syna a tiež o znamení hlasu z neba. Pripomenula si zvesť anjela, ktorú tak dlho uchovávala vo svojej mysli.

Rovnako ako ostatní ľudia v Izraeli bola aj Mária dojatá prorockými slovami Jána Krstiteľa. Spomenula si na proroctvo vyrieknuté pri Jánovom narodení. Jánovo posolstvo o Mesiášovi v nej vyvolalo očakávanie a nádej. Odo dňa, keď sa v jej dome zjavil anjel, si všímala každé znamenie, ktoré by poukázalo na jej syna ako na Mesiáša. Uisťovala ju o tom aj Ježišova nesebecká a milá povaha. Niekedy však aj ona podliehala pochybnostiam, a preto túžila po chvíli, keď Ježiš bude môcť odhaliť, kým v skutočnosti je.

Tajomstvo Ježišovho narodenia poznal len Jozef. Po jeho smrti nemala Mária nikoho, s kým by sa delila o svoje nádeje a úzkosti. Pred dvomi mesiacmi Ježiš odišiel z domu a pre ňu nastala doba osamelosti a smútku.

Na svadobnej hostine sa Mária konečne stretla s Ježišom. Bola šťastná, že vidí svojho milého syna, ktorého vychovala; zdal sa jej však iný. V jeho očiach sa odrážali stopy bolesti zo zápasu so satanom. V tvári však spoznala dôstojnosť, silu a odhodlanie.

S Ježišom prišla aj skupina mladých mužov, ktorí sa k nemu správali s úctou a nazývali ho Majstrom. Povedali Márii o všetkom, čo videli a počuli pri Ježišovom krste a čo s ním doteraz prežili. Verili, že je Mesiášom. Prednesené slová Máriu ubezpečili, že jej dlho skrývaná nádej nebola snom.

Zhromaždení hostia boli radi, že je Ježiš medzi nimi. Rozprávali sa o ňom v malých skupinkách a stále si ho nenápadne prezerali. Mária si toho bola vedomá. Veľmi si priala, aby sa Ježiš prejavil, a dúfala, že sa k tomu nájde vhodný dôvod.

V tej dobe bolo zvykom, že svadba trvala niekoľko dní. Dni osláv ubiehali a zrazu si hostitelia všimli, že sa minulo víno. Dosť ich to znepokojilo, pretože by sa na to hostia mohli pozerať ako na nedostatok pohostinnosti či nabádanie k odchodu.

Ako príbuzná hostiteľov sa Mária zapojila do prípravy hostiny. Chcela v tejto napätej situácii pomôcť. Zašla za Ježišom a oznámila mu, že hostitelia už nemajú víno. Naznačila mu tým, aby s doplnením vína pomohol.

„Čo mňa a teba do toho, žena?“ Odpovedal Ježiš. „Ešte neprišla moja hodina.“

Keď Ježiš navštívil v dvanástich rokoch chrám v Jeruzaleme, upozornil vtedy Máriu na poslanie, ktoré mu zveril jeho nebeský Otec. Ježiš vedel o možnom nebezpečenstve – že by si Mária ako jeho matka mohla robiť zvláštne nároky na čas a spôsob vykonávania jeho poslania. Tridsať rokov bol jej milujúcim a poslušným synom. Jeho láska k matke sa nezmenila. Teraz však plnil poslanie určené nebeským Otcom, v ktorom mu žiadny pozemský zväzok nemohol brániť, ani ho ovplyvňovať.

Ako každý hriešny človek mohla byť aj Mária zachránená pre večný život iba prostredníctvom Ježiša, Božieho Baránka. Bola síce Ježišovou matkou, ale po duchovnej stránke jej to neprinášalo zvláštnu svätosť alebo prednosť pred ostatnými. Slovami „ešte neprišla moja hodina“ Ježiš odpovedal na jej nevyslovené očakávania. Počas celého svojho života na zemi sa riadil vôľou nebeského Otca. Vždy čakal na správny okamih, v ktorom by mal začať konať.

Odmena Máriinej viery

Mária síce nechápala Ježišovo poslanie, ale plne Ježišovi dôverovala. Aby Ježiš poctil matkinu dôveru a posilnil vieru učeníkov, urobil svoj prvý zázrak.

Keď Ježiš Márii odpovedal, neodradilo ju to od jej zámeru. Služobníkov povzbudila: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Pri dverách stálo šesť veľkých kamenných nádob. Ježiš povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ Hneď ako to urobili, vyzval ich: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“

Do tejto chvíle starejší ani hostia nevedeli, že víno už nie je. Len čo nič netušiaci správca ochutnal vodu, ktorú Ježiš premenil na víno, začudoval sa, pretože také dobré víno ešte nikdy nepil.

Zavolal ženícha a povedal mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a potom, keď si hostia vypijú, horšie. Ty si však zachoval dobré víno až doteraz.“

Veci tohto sveta sa na prvý pohľad môžu zdať krásne a očarujúce, nakoniec však neprinesú uspokojenie. „Víno“ zhorkne a zdanlivé šťastie sa premení na smútok a bolesť. Čo začína so spevom a smiechom, často končí smútkom a sklamaním. Naproti tomu hodnoty, ktoré nám ponúka Ježiš, prinášajú skutočnú radosť a pokoj. Ak sa riadime Ježišovými radami, sú nám jeho dnešné hojné dary prísľubom pre ešte bohatšiu a radostnejšiu budúcnosť.

Kamenné nádoby boli vodou naplnené ľudskými rukami, ale len Ježišove slová mohli vodu vnútri premeniť v lahodný nápoj. Ľudia môžu hovoriť dobré slová a robiť dobré veci, ale až Ježišova moc tomu dáva pravý význam a potrebnú silu, aby došlo k zmene ľudského srdca.

Zázrak premeny vody na víno bol tiež symbolom krstu a Ježišovej smrti. Voda predstavuje krst. Človek vyznávajúci vieru v Ježiša je pri krste ponorením do vody takzvane „pochovaný“, aby mohol vstať k novému životu založenému na nasledovaní Ježiša Krista. Víno symbolizuje Ježišovu krv preliatu za hriechy celého sveta.

Pred dokončením svojho poslania na zemi, pri poslednej večeri s učeníkmi, Ježiš ustanovil symbol pitia vína z kalicha ako obrad, ktorý má pripomínať jeho smrť, kým sa nevráti ako Pán pánov a Kráľ kráľov. Vyslovil vtedy zasľúbenie: „Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“

Víno, ktoré Ježiš zaistil pre svadobnú hostinu, aj to, ktoré neskôr podával učeníkom ako symbol svojej krvi, bola čistá hroznová šťava bez obsahu alkoholu. Písmo nás na mnohých miestach varuje pred nebezpečenstvom vyplývajúcim z pitia vína alebo „silných nápojov“. Satan zvádza k pitiu alkoholu, ktorý zatemňuje myseľ a zatvrdzuje srdce. Ježiš povzbudzuje všetkých ľudí, aby tento zlozvyk odovzdali pod jeho kontrolu. Boh požadoval po Jánovi Krstiteľovi život bez vína a opojného nápoja. Prostredníctvom proroka Habakuka predniesol k svojmu ľudu, že človek, ktorý ostatných navádza na pitie alkoholu, má byť prekliaty. Nekvasená hroznová šťava, ktorú Ježiš stvoril, bola občerstvujúcim a zdraviu prospešným nápojom.

Svadobčania v Káne sa začali na toto výborné víno vypytovať a služobníci im rozprávali o zázraku, ktorého boli svedkami. Všetci sa čudovali, keď sa dozvedeli, kto ho urobil. Ježiš medzitým nepozorovane odišiel.

Svadobčania sa teda obrátili na učeníkov a tí dostali prvú verejnú príležitosť vyjadriť svoju vieru v Ježiša ako Mesiáša. Keď rozprávali o tom, čo videli a počuli pri rieke Jordán, v srdciach ich poslucháčov rástla nádej.

Správa o zázraku sa rozšírila po celom kraji a doniesla sa až ku kňazom a vládcom v Jeruzaleme. Viedla ich ku skúmaniu proroctva o Mesiášovi.

Ježiš začal svoje dielo tak, že sa priblížil k ľuďom. Tým boril spoločenské bariéry s cieľom spojiť ľudí v jednu rodinu – rodinu detí nebeského Otca. Svojou účasťou na svadobnej hostine tiež vyjadril podporu manželstva ako nedotknuteľného zväzku posväteného Bohom. Manželstvo je mnohokrát v Písme spomínané ako obraz vzťahu medzi Bohom a jeho ľudom. Veselie prežívané na svadobnej hostine bolo pre Ježiša predzvesťou radosti na konci časov, kedy privedie svoju nevestu – zachránených ľudí z tejto planéty – domov k nebeskému Otcovi.

Ježiš bol veľmi spoločenský. Navštevoval domy bohatých i chudobných, hovoril so vzdelanými aj s nevzdelanými. Vždy sa pokúšal nasmerovať ich myšlienky od všedných vecí k duchovným hodnotám a prebudiť v nich záujem o večný život. Nezúčastňoval sa však neviazaných radovánok. Vyhľadával miesta skutočnej radosti, akou bola aj svadobná hostina v Káne.

Ľudia pri stretnutí s Ježišom poznali, že mu na nich naozaj záleží a že chce ich dobro. Zaujímal sa o ich každodennú prácu, starosti i radosti, keď s nimi hovoril na cestách, v domovoch, na lodi, v synagóge, na brehu jazera alebo pri slávnostiach. Nech stretol človeka kdekoľvek, vždy ho pozýval do svojho kráľovstva.

Na zamyslenie:

1. Prečo Ježiš urobil zázrak premenenia vody na víno, keď ešte „neprišla jeho chvíľa“?
2. V čom bol tento zázrak symbolom krstu a Ježišovej smrti?
3. Svojou účasťou na svadobnej hostine Ježiš začal dielo, ktoré vyvrcholí na konci časov, kedy s radosťou privedie „svoju nevestu“ domov k nebeskému Otcovi. Chceli by sme byť súčasťou tohto slávneho sprievodu?
4. Záleží nám na ľuďoch a chceme ich dobro? Pozývame ich do Božieho kráľovstva?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 2,1–11; 1 Kor 11,26; Mt 26,29; Prís 20,1; Zj 19,6–9