4. kapitola - Narodenie Ježiša

„Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí.“
(Evanjelium podľa Lukáša 2,10)

Kráľ celého vesmíru sa zriekol svojho postavenia v nebi a stal sa človekom. Vstúpil na našu Zem, aby žil v rovnakom prostredí ako my. Jeho nadprirodzená žiara bola neviditeľná, aby ho nikto nenasledoval kvôli nej. Ježiš nechcel byť atraktívny svojím zovňajškom, netúžil po sláve. Prial si, aby k nemu ľudí priťahovali jeho slová pravdy a lásky a aby poznali, že je Ten, o ktorom hovorí Písmo.

Anjeli žasli nad plánom záchrany ľudí. Boli zvedaví, ako tí, ktorí sa vydávali za Božích nasledovníkov, prijmú Božieho Syna, keď sa zjaví v ľudskej podobe.

Kňazovi Zachariášovi sa už skôr počas jeho služby vo svätyni zjavil anjel s oznámením skorého príchodu Mesiáša. Presne podľa jeho predpovede sa Zachariášovi narodil syn menom Ján. Bolo o ňom verejne vyhlásené, že bude mocne hlásať príchod Mesiáša a pripravovať ľud na stretnutie s ním. Avšak kňazi a väčšina ľudí v Jeruzaleme tomu nevenovali žiadnu pozornosť.

Anjeli nechápali, ako mohol ľud vyvolený k hlásaniu pravdy takúto udalosť opomenúť. Po mnohé stáročia Boh chránil židovský národ, aby sa stal svedkom Mesiášovho narodenia z pokolenia Abraháma a kráľa Dávida. Ľudia vôbec netušili, že deň jeho narodenia nadišiel.

Počas každodennej rannej a večernej bohoslužby kňazi obetovali na nádvorí chrámu baránka. Táto obeť symbolicky poukazovala na deň, kedy Ježiš ako Baránok Boží prinesie svojou smrťou záchranu ľudstvu.

O tom, že k tejto udalosti, najdôležitejšej v dejinách Zeme, už čoskoro dôjde, nevedeli ani kňazi, ani náboženskí učitelia. Počas bohoslužieb vyslovovali formálne modlitby. Upútavali pritom pozornosť na seba, aby urobili dojem na ostatných. Záležalo im hlavne na ich vlastnom postavení a majetku. Na príchod Mesiáša neboli pripravení.

Tiež väčšina izraelského národa sa zaujímala iba o to, z čoho mohla mať úžitok alebo zisk; duchovné hodnoty jej boli ľahostajné. Z Ježišovho narodenia sa preto nemohla radovať. Skorý príchod Mesiáša očakávala len hŕstka ľudí a práve k nim Boh poslal svojich anjelov s radostnou správou.

Anjeli sprevádzali Jozefa a Máriu z ich bydliska v Nazarete do Betlehema. Rímsky cisár Augustus vydal nariadenie o sčítaní obyvateľov, na základe ktorého sa musel každý Izraelčan vydať do mesta, z ktorého pochádzal jeho rod. Týmto spôsobom získali Rimania prehľad o počte rodín a tiež o výnosoch z odvádzaných daní.

Boh bdie nad všetkými udalosťami. Cisárske nariadenie bolo súčasťou plánu, podľa ktorého mala Mária prísť do Betlehema v pravý čas. Pochádzala z rodu kráľa Dávida, a preto musela cestovať do Dávidovho mesta, Betlehema, a tam sa nechať zapísať. Mnoho rokov predtým predpovedal prorok Micheáš, že sa Mesiáš narodí v Betleheme. Vďaka danému nariadeniu sa proroctvo naplnilo.

Jozef s Máriou prišli do mesta spolu s mnohými ďalšími pútnikmi. Nikto si ich nevšímal, nikto sa o nich nezaujímal. Boli unavení a bez prístrešia. Chodili z jedného konca mesta na druhý a hľadali miesto na prespanie. V preplnenom hostinci bolo obsadené, a tak nakoniec našli útočisko v chlieve.

Ľudia nič netušili, ale nebesia tento okamih očakávali s radosťou. Oblohu nad betlehemskými pahorkami zaplnili anjeli a čakali na znamenie prinášajúce radostnú správu celému svetu. Keby poprední muži izraelského národa skutočne očakávali príchod Mesiáša, mohli sa pripojiť k ľuďom oslavujúcim narodenie Ježiša. Boli však úplne opomenutí. Namiesto nich Boh vyhľadal tých, ktorí mu boli verní a žili podľa jeho vôle.

Pastieri oviec

Na rovnakých pastvinách, kde kráľ Dávid ako chlapec pásol ovce, strážili pastieri v noci svoje stáda. Hovorili spolu o zasľúbenom Mesiášovi a modlili sa za skorý príchod potomka kráľa Dávida.

Náhle sa pred nimi objavil anjel a celá krajina sa rozžiarila odleskom Božej slávy. Veľmi sa naľakali, ale anjel ich upokojoval: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“

Keď si vypočuli túto správu, okamžite si predstavili dlho očakávaného kráľa – to On navráti ich národu moc a slávu. Konečne budú oslobodení od Rimanov!

Anjel vedel, že Ježiš je iný kráľ, než akého si predstavujú. Mal za úlohu pripraviť pastierov na prostý život Mesiáša a oznámiť im miesto jeho narodenia. „Ako ho spoznáte? Nájdete malé dieťa v plienkach, uložené v jasliach v chlieve.“

Z nebies preblesklo svetlo a doširoka ožiarilo kopce i roviny. V nočnom tichu sa rozliehala pieseň anjelov: „Sláva Bohu na nebi! Pokoj ľuďom na zemi! Boh zjavil lásku všetkým!“ Posolstvo tohto chorálu bude znieť po celej krajine až do konca času.

Náhle anjeli zmizli, svetlo zhaslo a pahorky okolo Betlehema sa opäť ponorili do tmy. Pastierov sa zmocnilo nadšenie. To, čo práve videli a počuli, ešte žiadny človek nikdy nezažil.

Dohodli sa: „Poďme teda do Betlehema a presvedčme sa o tom, čo nám Boh prostredníctvom anjela oznámil.“ Rýchlo sa vydali na cestu a naozaj našli Máriu s Jozefom aj novorodeniatkom položeným v jasliach. Svoju radosť si nemohli nechať pre seba. Hneď ako odišli, rozprávali každému, koho stretli, čoho boli svedkami.

Nebesia a zem sú v dnešnej dobe rovnako blízko ako onej noci, keď pastieri počuli spev anjelov. Boh má o ľudstvo rovnaký záujem aj dnes. Ak žijeme v súlade s jeho vôľou, Boží anjeli nás sprevádzajú pri všetkom, čo robíme.

O udalostiach, ktoré sa tejto noci stali v Betleheme, ľudia už nikdy neprestanú rozprávať. Je ťažké vystihnúť hĺbku lásky, ktorú nám Boh prejavil. Svojím narodením na Zemi Ježiš vymenil nebeský trón za jasle a spoločenstvo anjelov za zvieratá v maštali. Bol to však len začiatok jeho poníženia.

Pre Syna Božieho by bolo pokorujúce už to, keby na seba vzal ľudskú podobu v čase, keď boli Adam s Evou dokonalí a bez hriechu. Čo pre nás urobil, je však ohromujúce. Prijal človečenstvo oslabené hriechom, ktorý pôsobil po niekoľko tisíc rokov. Ako všetci potomkovia Adama a Evy musel žiť so sklonmi k slabostiam, ktoré zdedil po svojich predkoch. Ježiš prišiel, aby prežíval rovnaké problémy, bolesti a pokušenia ako my, aby nám ukázal život človeka úplne odovzdaného Bohu, život bez hriechu.

Satan nenávidel Ježiša dávno predtým, než bol Bohom vyhostený z neba. Pretrváva v ňom zášť k Božiemu zasľúbeniu záchrany ľudí, pretože planétu Zem považuje za svoje vlastníctvo. Boh na ňu poslal svojho Syna ako bezbranné dieťa, aby sa stretol s nástrahami života ako každý obyčajný človek. So satanom sa Ježiš stretol v ľudskom tele. Boh tak podstúpil riziko Ježišovho možného podľahnutia satanovým vplyvom, čím by bol celý plán záchrany ľudstva zmarený.

Každý zodpovedný otec má strach o svoje deti. Pri pohľade do ich tvárí si uvedomuje, ako sú bezbranné. Doliehajú na neho starosti z nebezpečenstiev, s ktorými sa deti v živote stretnú, a túži ich ochrániť pred zlom a pokušením.

Boh vedel, že sa jeho jediný Syn stretne na Zemi s obrovskými nebezpečenstvami, dopustil to však kvôli našej večnej záchrane. Láskavý a dobrotivý Boh tým vyjadril lásku, ktorá prevyšuje naše chápanie a napĺňa úžasom i anjelov v nebi.

Na zamyslenie:

1. Čím nechcel, a naopak, čím chcel Ježiš upútať pozornosť ľudí?
2. Čo nemohli pochopiť anjeli v túto pre ľudí tak významnú dobu?
3. Prečo sa zjavili anjeli pastierom, a nie spoločensky významným ľuďom?
4. Čo pre nás znamená výrok „Nebesia a zem sú v dnešnej dobe rovnako tak blízko ako onej noci.“?
5. Ježiš prišiel na tento svet nespoznaný. Ako by k nemu ľudia pristupovali, keby vedeli, kým je?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 2,1–20; Mich 5,2; Ž 112,4; Jn 3,16; 1Jn 4,10