60. kapitola - Zásada Ježišovho kráľovstva

„Lásku sme poznali podľa toho, že on položil svoj život za nás.“
(Prvý Jánov list 3,16)

Blížila sa Veľká noc a Ježiš sa opäť vydal do Jeruzalema. Vedel, čo ho čaká. Mal pokoj v srdci, lebo poznal zámer svojho nebeského Otca. Znepokojení učeníci sa však obávali o jeho bezpečie.

Ježiš k nim otvorene prehovoril: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“

Učeníci stále nechápali. Či každému nehlásali, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Nezasľúbil im vari Ježiš vo svojom kráľovstve odmenu a významné postavenie? A nepísali azda proroci o sláve Mesiášovej vlády? Ježišove slová o zrade a smrti im boli záhadou. Počítali s ťažkosťami a prekážkami, ale boli presvedčení, že nastáva čas nového kráľovstva.

Ján a Jakub medzi prvými opustili svoj domov, aby mohli byť neustále s Ježišom a učili sa od neho. Aj ich matka vyznala Ježiša za Mesiáša a jeho dielo podporovala.

Všetci traja za ním prišli s prosbou. „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ spýtal sa ich.

Ich matka odpovedala: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia v tvojom kráľovstve sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“

Ježiš si prosbu vypočul. Poznal ich oddanosť a nevytkol im toto sebecké želanie. Povedal im však: „Neviete, čo si žiadate. Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?“

Ján a Jakub tušili, že Ježišove slová poukazujú na utrpenie, ktoré čoskoro prežije, napriek tomu odpovedali: „Môžeme.“

„Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť,“ povedal im.

Ježiša čakal miesto trónu… kríž. Jakub bol Ježišovi verný až na smrť a ako prvý z učeníkov zahynul násilnou smrťou. Ján žil z dvanástich učeníkov najdlhšie, zažíval však neustále ťažkosti, prenasledovanie a potupu.

Potom Ježiš dodal: „Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

V Božom kráľovstve si postavenie nemožno zaslúžiť. Tí, ktorí budú Ježišovi najbližšie, nasledovali jeho príklad nezištnej pomoci blížnym a odovzdávali posolstvo o večnom Božom kráľovstve lásky, spravodlivosti a pokoja.

Ostatných desať učeníkov počulo tento rozhovor a na Jakuba a Jána sa hnevali. Po významnom postavení v Božom kráľovstve totiž túžil každý z nich. Pripadalo im, že ich Jakub s Jánom chceli prekonať.

Zásada Božieho kráľovstva

Ježiš si ich k sebe všetkých zavolal a povedal: „Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude!“

Na tomto svete prináša dosiahnutie vysokého postavenia moc a výsady, ktoré ostatní nemajú. Na bohatstvo a dobré vzdelanie je veľakrát pohliadané ako na spôsob, ako získať prevahu nad druhými, ovládať ich a využívať. Mocní ľudia chcú rozhodovať o tom, ako majú ostatní zmýšľať a konať, niekedy chcú dokonca určovať aj spôsob prežívania viery v Boha.

Ježiš buduje svoje kráľovstvo na úplne iných princípoch. Volá každého človeka a najmä vedúcich predstaviteľov k službe, nie k bezohľadnému uplatňovaniu moci. Povedal:

„Kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Kto sa chce stať medzi vami prvým, bude vaším otrokom.“

Tí, ktorí sú talentovaní, získali odborné vzdelanie alebo zastávajú vplyvné miesto, majú väčšiu povinnosť slúžiť druhým. Ani Ježiš neprišiel na tento svet preto, aby si nechal slúžiť, ale aby žil pre ostatných. To je zásada, ktorú by jeho nasledovníci mali uplatňovať každý deň.

V kráľovstve Ježiša Krista nebude nikto panovať nad druhými ani nebude ovládať ich myslenie a činy. Ľudia budú prežívať krásne vzťahy, slobodu a naplnenie svojich zámerov a prianí.

Apoštol Ján spomínal na Ježišove slová po celý život. Neskôr napísal: „Lásku sme poznali podľa toho, že on položil svoj život za nás; aj my máme klásť život za bratov.“ Takéto zmýšľanie mali ľudia prvotnej kresťanskej cirkvi. Mocne hlásali, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, a odovzdávali ďalej zásady jeho večného kráľovstva.

Na zamyslenie:

1. Prečo bol Ježiš naplnený pokojom, hoci vedel, čo ho v Jeruzaleme čaká?
2. Ktorí ľudia budú v Božom kráľovstve Ježišovi najbližšie?
3. V čom sa líšia zásady Ježišovho kráľovstva od zásad vlád tohto sveta?
4. Nemáme aj my niekedy sklon k ovládaniu myslenia a správania druhých? Ako sa môžeme takéhoto prístupu vyvarovať?
5. Na čo sa tešíte v Božom kráľovstve?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 20,20–28; Mk 10,32–45; Lk 18,31–34; Zj 3,12; Zj 3,21; 2Tim 4,6–8; Flp 1,20–21; 1Kor 10,33; Rim 14,12; 1Jn 3,11; 1Jn 3,16; Sk 4,32–34